V rozpore so všeobecnými predstavami mali Rimania na cisárov skôr šťastie. Je pravdou že niekoľkí sa nevydarili ale absolútna väčšina áno (sa vydarila). Pomerne málo vydareným bol trebárs Caligula. Ale aj ten bol celkom pekný.
Caligula sa v skutočnosti volal Gaius a bol synom slávneho vojvodcu Germanica. Germanicov otec Drusus tiež slávny vojvodca a brat neskoršieho cisára Tiberia získal druhé meno Germanicus za svoje slávne víťazstvá nad Germánmi. Škoda že sa tento skvelý rímsky zvyk dávať mená podľa vojvodcovských zásluh nezachoval. Keby napríklad Ján Slota naozaj uskutočnil svoju hrozbu a nasadol do tankoch smerom na Maďarsko mohol byť ozdobený prídomkom Hungaricus ktorý by potom prešiel aj na jeho potomkov. Germanicus i jeho žena a Caligulova matka Agrippina boli na svoj rímsky spôsob veľmi cnostní a dobrí ľudia. Ženy iných vojvodcov zostávali počas dlhé roky trvajúcich výprav v Ríme a utešovali sa s tými vojvodcami ktorí práve neboli na výprave. Rimania asi vôbec najradšej zo všetkého robili nemanželské deti a debatovali o Cnosti. Agrippina však sprevádzala svojho muža Germanica všade aj s deťmi.
Av tom bol práve kameň úrazu. Mala síce Germanica pod dozorom ale malý Gaius sa stále motal medzi vojakmi légií. Legionári si ho veľmi obľúbili – zrejme preto lebo to bol už vtedy veľmi drzý papľuh ktorý robil zle mačkám a psom – a ušili mu malú uniformu ku ktorej mu spravili aj malý štít a meč a malé čižmičky. Tak prišiel malý Gaius aj k menu – rímski vojaci ho začali volať Čižmička po latinsky Caligula. V tých časoch vedeli všetci aj deti po latinsky. Vojaci malého Caligulu strašne rozmaznávali a ak v ňom objavili akúkoľvek zlú vlastnosť pomohli mu ju rozvinúť. Boli tiež hrozne poverčiví a keď raz poslal Germanicus Agrippinu aj s deťmi pred bojom do bezpečia vzbúrili sa a nechceli bojovať kým tam nebude ich malý maskot Caligula.
Ten malý zloduch si postupne dovoľoval čokoľvek a raz aj podpálil z trucu dom svojej starej mamy ktorá si ho dovolila capnúť po imperátorskom zadku. Caligulova výchova bola teda totálne zbabraná napriek jeho ráznej materi a slušnému otcovi. Z toho vidno že výchovu malých chlapcov treba nechať na rázne matere a nezverovať ju nejakej väčšej skupine sentimentálnych starých bláznov. Pravda je však taká že sa Germanicovi a Agrippine nevydarili po výchovnej stránke ani Caligulove sestry Agripinilla a Lesbia ktoré Caligula nakriatol aby si zarábali v paláci ako prostitútky pre senátorov – prirodzene peniaze išli aj do jeho pokladnice. Celkom ich to bavilo ale to je iný príbeh.
Za štyri roky svojej vlády Caligula stihol dať povraždiť takmer všetkých najbohatších ľudí v Ríme i v rímskych provinciách vrátane väčšiny svojich príbuzných. Dokázal tým svoje silné sociálne cítenie ale tiež získal ich majetky ktoré súrne potreboval na rôzne dôležité veci – ako svoje zlaté sochy a podobne. V jednom okamihu si uvedomil že sa stal bohom a išiel sa o tom pohádať s Jupiterom do jeho chrámu. Ten to mlčky akceptoval lebo hromy a blesky sa mu minuli ešte za Homéra. Nakoniec Caligula naštval aj svojich pretoriánov natoľko že ho starý vojak Cassius Chaerea ktorý ho ešte ako dieťa vo vojenských čižmičkách nosieval na pleciach rozsekal.
Z príbehu Germanicových potomkov vyplývajú aj výchovné rady. Jednu z nich zapísal Quintilianus: MOLLIS ILLA EDUCATIO QUAM INDULGENTIAM VOCAMUS NERVOS OMNES MENTIS ET CORPORIS FRANGIT (mäkká výchova ktorú nazývame zhovievavosťou oslabuje všetky duševné a telesné sily). Ale opäť tomu nechce nikto veriť.