Každý vie aká je moc agentúr ktoré robia výskumy verejnej mienky. Sú všemocné. Vidia národu do žalúdka. Vedia čo si národ myslí o čomkoľvek a niekedy to vedia lepšie ako národ. Poznajú budúcnosť a skromne sa tvária že ju iba tušia. Ich šéfmi sú obávané hovoriace hlavy v médiách.
Kvantitatívna sociológia je exaktná veda určite exaktnejšia ako matematika a fyzika. Matematika napríklad má aj neriešiteľné problémy. Kvantitatívna sociológia takéto slabosti nemá. Odmeria vypočíta publikuje. Fakty tvrdé ako korund. Takými sú nepochybne aj výskumy volebných preferencií. Sú zrkadlením budúcnosti. Ak náhodou všetko vypáli inak nie je to chyba kvantitatívnej sociológie ale politikov. Alebo národa. Áno národa lebo odchýlku od predpovedaných čísiel predsa spôsobil národ nie agentúry. Kedysi sa museli panovníci pýtať na budúcnosť rôznych potrimiskárov. Napríklad starorímski haruspexovia veštili budúcnosť z vnútorností obetovaných zvierat – s neznámou mierou prediktívnej validity (ako vravíme dnes my ctitelia kvantitatívnej sociológie). To je za nami. Dnes sa stačí obrátiť na agentúru a niekedy je výsledok až šokujúco vedecký.
Celkom nedávno prakticky včera (veď voľby sú o chvíľu) sa obrátila na istú nemenovanú ale renomovanú agentúru istá nemenovaná ale významná slovenská politička – volajme ju Božena (nepravé meno) – so zložitou otázkou: Koľko má jej strana voličov? Šéf agentúry odpovedal otázkou: „Aké sú vektory vašej strany?“ „Aké vektory?“ zdesila sa Božena. „No ideologické a programové“ upresnil šéf. „Aha“ približne pochopila Božena „sme tak trochu liberálni ale aj konzervatívni máme silné sociálne cítenie ale nezabúdame ani na národný rozmer.“ „Aha“ približne pochopil šéf „tak to nebude predikcia na ploche ale v troj- až štvorrozmernom priestore. Prídite o týždeň.“ O týždeň bola predikcia na stole – v dvoch verziách. „Koľko?“ pýtala sa s obavou Božena. „Desať miliónov“ povedal šéf. „Hurá toľko voličov?“ tešila sa Božena. „Nie toľko stál výskum“ povedal šéf. „Aha“ zosmutnela Božena „a koľko voličov?“ „No ak abstrahujeme od konzervatívneho vektora ktorý je celkom malý tak ich je štyri tretiny pí er na tretiu mínus kvé na tretiu.“ „No dovoľte čo je to pí?“ urazila sa Božena. „Ludolfovo číslo“ vysvetlil blahosklonne šéf. „No jasné už lozumiem nie je to guľa?“ začala chápať Božena. „Bola by“ povedal šéf „ale je tam to kvé na tretiu. Preto je to skôr solanum tuberosum.“ „Čo?“ pípla Božena. „Zemiakoid po našom. No a keď zohľadníme ten konzervatívny vektor tak je to jedna polovina pí na druhú er na štvrtú mínus kvé na štvrtú“ dokončil svoj výklad šéf. „A to je čo?“ krútila hlavou Božena. „Štvorrozmerný zemiakoid“ vysvetlil šéf. Politička pochopila že sa obrátila na správnu agentúru. Odpoveď bola naozaj exaktná. Už potrebovala vedieť iba posledný detail: koľko je to konrétne. Šéf jej vysvetlil že všetkých voličov si musíme predstaviť ako troj- a viacrozmerný priestor (hodnotový ideologický programový a biologický) v ktorom je jej konkrétny stranícky troja viacrozmerný zemiakoid ktorého konkrétna veľkosť závisí od hodnôt er a kvé. Tie sa konkretizujú v deň volieb. A potom sa usmial na svoj obraz v zrkadle. Lebo jedna vec sa od antických čias nezmenila – haruspex sa usmieva keď vidí haruspexa.
Politička Božena (nepravé meno) odchádzala s drahocenným výsledkom do straníckej centrály kde budú experti výsledky ďalej analyzovať. Bolo jasné že investovať peniaze do výskumu sa oplatilo.