Keď sa kohokoľvek opýtate na vynálezy ktoré zmenili svet dostanete vzrušujúci zoznam: koleso pluh pušný prach kníhtlač telegraf telefón rádio televízia počítače internet… Ale jeden čudujsasvete nespomína nik. Ide o vynález hovorkyne. Pritom hovorkyne zmenili svet najmenej tak ako kedysi pušný prach.
Vôbec nechápem ako mohol svet tak dlho fungovať bez tohto vynálezu. Nejde o žart. Aj pušný prach iba poslúžil na vhodné zväčšenie vzdialenosti medzi odosielateľom a prijímateľom (v tomto prípade projektilu).
A čo robí hovorkyňa? Aby sme však boli presnejší tak ide prirodzene aj o hovorcov nie iba o hovorkyne i keď hovorcovia ťahajú za kratší koniec. Hovorcovia a hovorkyne vstúpili do nášho života nevtieravo so šarmom sebe vlastným. Hneď sa stali samozrejmosťou a možno preto si nikto nevšíma prelomový charakter tohto vynálezu. Ale každý vie ich pozoruhodný kumšt oceniť. Stoja ako čarovný interface niekedy aj ako hradba medzi politikom či inštitúciou a médiami prípadne priamo verejnosťou. „Pošli tých novinárov do riti!“ vraví hovorkyni do uška politik X. „K tomuto problému sa nebudeme v súčasnosti vyjadrovať“ tlmočí potom hovorkyňa.
„Do čerta prasklo to. Musíme sa z toho nejako vyzuť!“ rozčuľuje sa politik Y. „Budeme problém analyzovať a potom sa vyjadríme“ zaokrúhľuje hovorkyňa. „Najradšej by som ich všetkých pohlušil. To nie sú koaliční partneri to sú obyčajné svine“ uľavuje si politik Z. „Nebudeme to riešiť cez médiá preberieme to na koaličnej rade s našimi koaličnými partnermi“ vraví potom jeho hovorkyňa.
No nie je to úžasné? Politici X Y aj Z si nemusia robiť žiadne násilie a riskovať neurózu z potláčaných citov a verejný diškurz si zachováva úroveň. Neverili by ste čo je to za ukrutnú námahu čeliť drzým otázkam novinárov priamo. Hovorcovia a hovorkyne to zvládajú hravo. Navyše povedzme si to bez obalu väčšina hovorkýň skutočne zlepšuje vizuálny dojem z každodennej politiky. Aj hovorcovia aby sme neboli nespravodliví.
Hovorcovia a hovorkyne sú zatiaľ luxus a iba málokto si ich môže dovoliť ale to boli prednedávnom aj mobilné telefóny. Som presvedčený že sa blíži doba keď si ich budeme môcť dovoliť všetci. Moja žena sa síce na tento môj nápad pozerá s istým podozrením lebo u nás bolo doposiaľ jasné kto hovorí ale to čestné slovo nechcem ani meniť.
To by som si nikdy nedovolil. Ale vysvetlím jej že ide o nedorozumenie. Doma môže byť všetko po starom nebudeme predsa komunikovať cez hovorcov: „Prečo si zase nechal toľko omrviniek a špinavého riadu na dreze?“ hnevala by sa napríklad manželka. „Povrch kuchynského drezu vykazuje isté nedostatky“ tlmočila by hovorkyňa. „Čo ja viem tuším bez okuliarov nedovidím“ vykrúcal by som sa ja. „Budeme príčiny nežiaduceho stavu analyzovať“ sľubovala by za mňa hovorkyňa manželke. Hrôza. Doma by to určite nefungovalo hoci počúvam že niektorí sa už pokúšali na tento účel zneužiť deti: „Povedz mame…“ Mne ide výhradne o komunikáciu s verejnosťou. Povedzme taký deň keď človek vstane z postele ľavou nohou: „No ešte vy ste mi tu chýbali! Prečo nemôžem byť do čerta chvíľu sám?“ frflal by som otrávene. „Aké milé prekvapenie dávno sme sa nevideli“ povedala by hovorkyňa. Zatiaľ o tom iba snívam.
No a nesmieme zabudnúť že miesto hovorcu či hovorkyne už bolo štartovacím stupienkom nejednej závratnej kariéry. Mladí ľudia keď sa vás život opýta čím by ste chceli byť odpovedzte smelo že hovorcami či hovorkyňami. Poletíte až ku hviezdam.