Územná samospráva má vykonávať svoje kompetencie v mene občana a pre občana hospodárne a transparentne.
I. Regionálna samospráva v roku 2005
Ústava Slovenskej republiky vo svojich základných ustanoveniach definuje Slovenskú republiku ako unitárny štát. Od roku 2002 je časť štátnej moci decentralizovaná na samosprávne kraje ktoré prebrali viaceré kompetencie a zodpovednosť za správu vecí verejných v regiónoch Slovenska. Od roku 2005 sa zmenilo i financovanie samosprávnej pôsobnosti. V rámci fiškálnej decentralizácie získali vyššie územné celky viac samostatnosti pri rozhodovaní o vlastných daňových príjmoch a zmenený systém transferov podielových daní z centrálnej na regionálnu prináša regionálnej samospráve väčšiu prehľadnosť pri tvorbe rozpočtov a tiež väčšiu nezávislosť. Samosprávne kraje sú právnickými osobami ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a vlastnými finančnými prostriedkami. Pri výkone samosprávnej (originálnej) pôsobnosti je samosprávny orgán viazaný ústavou a zákonmi. Samotný výkon pôsobností už podlieha len jeho rozhodovacej právomoci a regulácii vlastnými všeobecne záväznými nariadeniami. Decentralizácia so sebou prináša i decentralizáciu korupcie ktorá je pre OKS neprijateľná na akejkoľvek úrovni.
II. Základné princípy
• Hospodárnosť
• Outsourcing
• Deregulácia ekonomická sloboda a osobná zodpovednosť
• Transparentnosť
III. Hospodárna regionálna samospráva
Vyrovnané finančné hospodárenie
Súčasťou decentralizácie verejnej správy je tiež decentralizácia verejných rozpočtov. Verejné finančné prostriedky ktoré sa prerozdeľujú cez rozpočty samosprávnych krajov pochádzali od vzniku samosprávnych krajov do konca roku 2004 z decentralizačných dotácií zo štátneho rozpočtu a od januára 2005 majú už samosprávne kraje po fiškálnej decentralizácii aj vlastné daňové zdroje stanovené na základe zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady. Ide o významné verejné zdroje pochádzajúce z daní občanov určené na plnenie úloh samosprávnych krajov vymedzené zákonom. Verejné rozpočty sa spravujú podľa zákonov ustanovujúcich samosprávne kraje ich kompetencie a zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Verejná kontrola rozpočtov je však zatiaľ nedostatočná. Občania nemajú vedomosti a informácie o procese tvorby rozpočtu o jeho schvaľovaní ani o zdrojoch a spôsoboch využitia výdavkov nepoznajú vzťah medzi tým koľko platia daní a poplatkov a tým na čo sa takto získané prostriedky použijú. Budeme sa zasadzovať za transparentnejší a verejnosti prístupnejší proces tvorby schvaľovania a priebežnej kontroly rozpočtu samosprávneho kraja. Presadzujeme vyrovnané celkové finančné hospodárenie samosprávy vyššieho územného celku a to rovnako v časti bežného i kapitálového rozpočtu.
Oblasť vlastných príjmov
Presadzujeme zníženie sadzby dane z motorových vozidiel. Presadzujeme audit činnosti majetku a hospodárenia rozpočtových príspevkových organizácií a iných právnických osôb zriadených samosprávnym krajom a audit majetku samosprávneho kraja a následné rozdelenie majetku samosprávneho kraja na „nevyhnutný“ (slúžiaci na verejné funkcie) a na „doplnkový“ (ktorý neslúži na plnenie základných potrieb samosprávneho kraja). „Doplnkový“ majetok samosprávneho kraja navrhujeme predať súkromným vlastníkom.
Oblasť výdavkov
Presadzujeme zníženie výdavkov jasné výdavkové obmedzenia a minimalizáciu výdavkov a činnosti samosprávy zasahujúcich do podnikateľského prostredia. Presadzujeme obmedzenie poskytovania dotácií organizáciám zriadeným samosprávnym krajom z vlastných príjmov samosprávneho kraja.
IV. Využívanie možnosti outsourcingu a privatizácie
Zasadzujeme sa za optimalizáciu výdavkov regionálnej samosprávy prostredníctvom outsourcingu privatizácie a celkového obmedzenia vlastnej investičnej a podnikateľskej činnosti samosprávneho kraja čo prispeje k rastu ekonomickej slobody a redukcii priestoru pre netransparentné rozhodovanie korupciu a klientelizmus.
Oblasť zdravotníctva v kompetencii samosprávneho kraja
Presadzujeme efektívne a prosperujúce služby zdravotníctva spoluprácu so súkromnými poskytovateľmi zdravotníckych služieb pri realizácii projektov smerujúcich k zvýšeniu kvality poskytovanej zdravotníckej starostlivosti a transformáciu a privatizáciu nemocníc.
Oblasť sociálnych služieb v kompetencii samosprávneho kraja
Presadzujeme transformáciu zariadení poskytujúcich sociálne služby tak aby pôsobili pružnejšie s vyššou kvalitou a predovšetkým cielene na individuálne potreby občana v sociálnej núdzi s komplexným prístupom k jeho problémom. Tento cieľ navrhujeme riešiť spoluprácou so súkromnými (ziskovými i neziskovými) poskytovateľmi sociálnych služieb realizáciou projektov smerujúcich k zvýšeniu kvality a dostupnosti poskytovaných sociálnych služieb a zabezpečovanie sociálnych služieb ktorých poskytovanie bude regionálna samospráva považovať za svoju úlohu prostredníctvom outsourcingu. Základnou ideou oblasti sociálnych služieb by mala byť snaha o včasné a účinné pôsobenie na človeka v sociálnej núdzi s cieľom motivovať ho k vlastnej aktivite a schopnosti plnohodnotne sa integrovať do spoločnosti. Zároveň presadzujeme dôraz na svojpomoc rodiny ktorú považujeme za základ zdravej spoločnosti. Sociálna pomoc by mala byť smerovaná len na riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze v dôsledku ktorej si občan nemôže sám ani s pomocou rodiny zabezpečiť základné životné podmienky a na riešenie sociálnej núdze občana s ťažkým zdravotným postihnutím kompenzáciou sociálnych dôsledkov jeho postihnutia. Sociálne služby by mali byť zahŕňať špecializované činnosti na riešenie hmotnej predovšetkým však sociálnej núdze.
Oblasť školstva
Podporujeme reformu základného a stredného školstva flexibilné učebné plány a individuálny prístup k žiakovi podpoujeme integrované vzdelávanie hendikepovaných a marginalizovaných skupín.
Oblasť kultúry (divadelná činnosť múzeá galérie osvetová činnosť knižnice)
Budeme presadzovať viaczdrojové financovanie prepojenie oblasti kultúry s rozvojom cestovného ruchu spoluprácu s miestnymi samosprávami školami a súkromnými subjektami budeme podporovať využívanie miestnych a regionálnych tradícií rozvoj regionálej a lokálnej spolupatričnosti.
Oblasť pozemných komunikácií a dopravy
V oblasti doprtavnej infraštruktúry budeme presadzovať presun váhy využívania verejných zdrojov z podopory priemyselných parkov a z dotácií do výroby na budovanie miestnej cestnej siete a dopravnej infraštruktúry.
V. Obmedzenie regulácií v územnom a regionálnom plánovaní regionálnej samosprávy
Presadzujeme aby pri tvorbe programov sociálneho ekonomického a kultúrneho rozvoja samosprávneho kraja a územnoplánovacej dokumentácie samosprávneho kraja ktoré je samosprávny kraj povinný podľa príslušných zákonov vypracovať nedochádzalo k zbytočným zásahom do podnikateľského prostredia a verejného života v kraji všeobecne.
Oblasť územného plánovania a stavebného poriadku
Budeme iniciovať aktualizovanie analýzy potenciálu územia vrátane prírodných a ľudských zdrojov v miestnom regionálnom národnom a kontinentálnom kontexte a z toho vyplývajúcu primeranú racionalizáciu územných plánov zrušenie projektov účelovo zneužívajúcihc verejné zdroje. Budeme sa zasadzovať za získavanie verejnej podpory pre ďalší rozvoj území a za verejnú podporu miestnych tradícií a komparatívnych špecifík.
Regionálna politika regionálne plánovanie a eurofondy
Vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi prostredníctvom nákladnej a neefektívnej redistribúcie zdrojov prostredníctvom eurofondov je možné len v rámci centrálne plánovanej ekonomiky aj to však len na úkor celkovej ekonomickej výkonnosti a konkurencieschopnosti subjektov pôsobiacich v rámci takéhoto ekonomického priestoru. Takáto politika je nezlučiteľná s princípmi ekonomickej slobody a osobnej zodpovednosti ktoré presadzuje OKS. Podľa OKS je preto najlepším prostredím pre zdravý rozvoj regiónov uplatňovanie princípov ekonomickej slobody a osobnej zodpovednosti v rámci trhovej ekonomiky s minimálnymi zásahmi štátu a nízkymi daňami a odvodmi. Presadzujeme preto aby zodpovednosť za rozvoj regiónov vo väčšej miere prevzali v regióne sami občania a spoločenstvá ktoré si slobodne vytvárajú a realizovali sa také aktivity ktoré vychádzajú primárne z vnútorného potenciálu a potrieb regiónov a nie na základe centrálne stanovených cieľov v plánoch či už na národnej alebo nadnárodnej – úrovni EÚ. Len takýto prístup ktorý je založený na princípoch regionálnej identity a prirodzenej súdržnosti obyvateľstva môže priniesť skutočnú zmenu vo vzťahu občanov k územiu na ktorom žijú k jeho spravovaniu i k spravovaniu vlastných občianskych vecí.
VI. Transparentná regionálna samospráva
Verejné obstarávanie tovarov a služieb regionálnou samosprávou Presadzujeme stanovenie pravidiel verejného obstarávania tovarov a služieb úradom samosprávneho kraja na základe ktorých by sa obmedzilo využívanie najmenej transparentnej formy obstarávania teda rokovacieho konania bez zverejnenia čím sa zredukuje potenciálny priestor pre korupciu a klientelizmus.
Zastupiteľstvo poslanci a úrad samosprávneho kraja Budeme sa zasadzovať za to aby:
Vzťah regionálna samospráva – občan Budeme sa zasadzovať za to aby:
VII. Od samosprávnych krajov k župám – zmena územného členenia
Dnešné územné členenie nie je vhodné pre výkon regionálnej samosprávy. Platná „osmička“ zdedená z obdobia mečiarizmu je pokračovaním výraznej nestability realizovaných modelov členenia územia v 20. storočí flagrantne porušuje regionalizačné kritériá a výsledkom je že hranice samosprávnych krajov rozdeľujú prirodzené historické regióny. Vymedzenie dnešných „veľkých“ krajov je umelé a brzdí dôsledné dokončenie celej reformy verejnej správy. S vytvorenými regiónmi sa ich obyvatelia nedokážu stotožniť. Výsledkom je dnešná apatia nezáujem o správu vecí verejných v regióne a nedostatočná kontrola činnosti samosprávy občanmi. Chceme sa preto uchádzať o podporu verejnosti v jednotlivých tradičných etno-kultúrnych regiónov (Spiš Šariš Zemplín Gemer Turiec Liptov Orava a ďalšie) s ideou zmeny územného členenia na prirodzených 16 žúp prostredníctvom vytvárania občianskeho tlaku zdola z regiónov na zástupcov centrálnej štátnej moci v krajine.
