Lubomír Doležel rozlišuje v knihe Heterocosmica (Karolinum Praha 2003) aktuálny svet a rozličné typy možných svetov – interpretačné modely logickej sémantiky súdržné kozmológie filozofie alternatívne podoby vesmíru prírodnej vedy protifaktické scenáre historiografie a fikčné svety umeleckých diel. Toľko teoreticky k problému ktorý ako slogan „dokonalé je nepriateľom dobrého“ nastolil Eugen Jurzyca (SME 23. 6. 2006) a odpovedal naň Anton Popovič (SME 28. 6. 2006).
Glosa Eugena Jurzycu je filipikou proti romantikom ktorí sú podľa neho amorálni a škodia krajine lebo „útočia na lepšie riešenia v mene nereálnych“ pričom podľa Jurzycu „najlepšie reálne riešenie je morálne vyššie než akékoľvek riešenie nereálne“.
Eugen Jurzyca narába s pojmami ľubovoľne. Slovo romantik nepoužíva historicky (slovenskí romantici stáli reálne pri zrode moderného politického národa napriek tomu že ich cieľ sa zdal nereálny) ani v zmysle Chorváthovej modernej kritiky slovenského romantického gesta ako neschopnosti sústavnej a postupnej praktickej činnosti ale ako synonymum slova iluzionista.
Jurzyca píše zaumne. Nepomenoval riešenie ktoré pokladal v našom reálnom povolebnom svete za najlepšie ale bez veľkej námahy možno predpokladať že ním bola podľa neho koalícia SDKÚ-SMK-KDH-HZDS prípadne aj kombinácie Smeru s SDKÚ alebo s SMK a KDH.
Ako sa však veľmi rýchlo ukázalo Jurzycova pravda nevydržala dlhšie ako týždeň. Ani jedno z tých riešení nebolo reálne. Odohrávali sa totiž v ríši možných svetov a nie na pôde aktuálneho sveta. Historici ich možno raz označia za svet historických protifaktických scenárov prípadne sa stanú súčasťou fikčných svetov literárnych textov ale to je už o inom.
Predstavou svojho najlepšieho reálneho riešenia prispelo SDKÚ k legitimizácii Mečiarovej politiky. KDH vnútorne zápasilo o svoju predstavu najlepšieho riešenia lebo nemalo jednoznačnú chuť legitimizovať Ficovu politiku a keď to už urobilo nevydržalo mu to dlhšie ako dve hodiny.
Obe predstavy boli pritom v podstate od začiatku falošné – Fico mal vládu jasnú hneď po voľbách. Opomenuli základný fakt nášho reálneho sveta že SNS a HZDS majú bližšie k Ficovmu Smeru a ten vznikol na protest proti reformnej spolupráci SDĽ s pravo-stredovými stranami a má to vpísané v rodnom liste. Až prirýchlo sa ukázalo že domnelí realisti sú v skutočnosti iluzionistami a domnelí romantici realistami.
Bez možných svetov by neexistovala v ľudskej spoločnosti predstavivosť a bez nej zmena. Nazývať však ilúzie morálnymi a poctivý pohľad na svet nemorálnym je škodlivé v konečnom dôsledku aj pre samotných iluzionistov. Lepšie reálne riešenie je začať tvrdo pracovať v opozícii. Prvým predpokladom je však pozrieť sa pravde do očí.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 3. júla 2006.
