Zmluva ustanovujúca ústavu pre Európu je kľúčovým dokumentom únie. Ústavne sa má stať jej základným zákonom. Podľa Laekenskej deklarácie z roku 2001 mala smerovať „k jednoduchšej únii“ priblížiť európske inštitúcie k občanovi „vyjasniť zjednodušiť a upraviť rozdelenie kompetencií medzi úniou a jej členskými štátmi“ „lepšie definovať jednotlivé nástroje únie“ a vyriešiť otázku „či by sa ich počet nemal znížiť“.
Podľa týchto predsavzatí musíme hodnotiť dokument ktorý vzišiel z Konventu. A výsledok je z ústavného aj politického hľadiska skľučujúci.
Ústava je základným zákonom štátu. Ústavou sa stáva Európska únia zo zákona právnym subjektom a teda jedným štátom ktorého právo sa záväzne základným zákonom najvyššej sily stáva nadradené právu jednotlivých štátov. To je kľúčový moment zmeny. Európska únia ako jeden štát však fakticky neexistuje. Preto zostáva aj ústava hybridom. Predovšetkým neodstraňuje doterajší deficit demokracie. Neutvára štandardný typ parlamentnej demokracie ktorej základom sú voľby a deľba moci medzi moc zákonodarnú a výkonnú. Jednotlivé inštitúcie únie si konkurujú a vytvárajú slučky ktoré ich činnosť sťažujú či znemožňujú.
Ústava je vnútorne nesúdržná. Obsahuje časti ktoré majú charakter ústavného zákona a časti deklaratórne. Jednotlivé časti si odporujú a vzájomne sa vylučujú. Ústava neutvára jasnú deľbu kompetencií. Okrem kompetencií únie a jej členov zakotvuje spoločne prináležiace kompetencie ktoré vytvárajú predvídateľné konflikty medzi úniou a jednotlivými členmi. Technicky je vyladená tak aby v prvom rade umožňovala obmedzovať princíp subsidiarity rozhodovania na úrovni najbližšie občanovi.
Ústava vykazuje významné momenty centralizmu a etatizmu. V charte zakladá sociálne práva ktoré sú v priamom rozpore s nevyhnutnými ekonomickými a sociálnymi reformami. Reformujúce sa štáty ju budú musieť v prípade prijatia ignorovať a postupovať protiústavne.
Ústava predpokladá vznik spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky ktorá otvára doširoka dvere na zhoršenie či dokonca až vypovedanie euroatlantickej spolupráce na ktorej je postavené celé mierové usporiadanie civilizovaného sveta.
Ak bolo deklarovaným úmyslom utvoriť dokument ktorý by zlepšoval a zjednodušoval súčasný právny stav v únii výsledkom je text ktorý ho fakticky zhoršuje. Z toho vyplýva základný politický problém. Politické elity únie a jednotlivých členských štátov stoja pod tlakom úspešného prijatia ústavy. Preto utvárajú verejný tlak v ktorom občanov zavádzajú.
Prvým a základným zavádzaním je spájanie ďalšej existencie únie s prijatím ústavy. Únia môže (a menej horšie) fungovať bez ústavy. Typickým zavádzaním je tvrdenie že o prijatí ústavy fakticky rozhodli predvstupové referendá. Zamlčiava sa fakt že štáty budú vstupovať do inej únie než o akej hlasovali v referende.
Ďalším zavádzaním je spôsob rozhodovania o prijatí ústavy. Fakticky rozhodujú najužšie politické elity predsedovia vlád a ministri zahraničných vecí. Tí síce majú mandát parlamentov a vlád ale ten ich na nič nezaväzuje. Príklad premiéra Mikuláša Dzurindu ktorý ešte ani len nevstal zo zasadnutia vlády a už oznámil europartnerom že na podmienkach na ktoré ho zaviazal parlament a vláda nebude trvať je dostatočne výstražný.
A už len politickou tuposťou sú reči miestnych politických matadorov že tí čo vyslovujú racionálne a vecné argumenty proti prijatiu ústavy sú nepolepšiteľní nacionalisti. Je to nezmysel. Ústavu nemôžu akceptovať práve tí čo si želajú normálne dobré fungovanie Európskej únie a Slovenskej republiky v nej.
Politické elity starej a novej Európskej únie sa správajú voči občanom nezodpovedne čo vyplýva z ich faktickej bezradnosti. Ponúkam len stručný katalóg: tvrdia že ústava fakticky doterajší stav nemení. Vecná analýza však hovorí priamy opak. Tvária sa že ústavou nevzniká nový štát. Ich vlastná ústava ich usvedčuje z opaku. Vydávajú sa za znalcov ústavy. Keby ju skutočne poznali nemohli by nahlas vysloviť toľko nezmyselných tvrdení a floskúl ktoré priamo odporujú textu ústavy. Utvárajú dojem že dokument je výsledkom zápasu proti eurobyrokracii. Pravda však je že je šitý na jej mieru proti politikám a dokonca proti samotným politickým elitám jednotlivých štátov. Tlačia na verejnosť že neprijatie ústavy by bola katastrofa. Vieme však (a nemusíme pritom ani tvrdiť že vzniká akýsi superštát) že škodu spôsobí práve prijatie ústavy.
Politické elity na Slovensku tvrdia že referendum o euroústave je nepotrebné. Pravda je však len to že nie je podľa slovenskej ústavy predpísané ako nevyhnutné. Za súčasného stavu ohlupovania občanov politickými elitami je však absolútne potrebné.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 29. októbra 2003.
