Donášanie nadobudlo za fašizmu a komunizmu obludné rozmery. Tajná polícia Gestapo Ústredie štátnej tajnej bezpečnosti KGB fungujúca na rozdiel od ŠtB dodnes a to aj u nás. Verejné donášanie podľa sovietskeho vzoru. Pavlík Morozov ktorý udal vlastného otca. Udanie ako oznamovacia povinnosť od pracoviska až po internát: „Udať ťa neudám oznámiť ťa musím.“ Ľudí sprevádzali celým aktívnym životom kádrové dotazníky.
Každý v nich musel udať svoje členstvo v politických stranách za všetkých režimov členstvo rodičov súrodencov manželov ich rodičov a súrodencov. Tak sa rozhodovalo o bytí ľudí.
V dôležitých ideologických oblastiach to išlo ešte ďalej. Juraj Marušiak napríklad zistil že v päťdesiatych rokoch udával pod krycím menom Ferdinand básnika Jána Smreka niekto z jeho najbližšieho okolia. Pavel Matejovič objavil v archíve Štátneho tlačového dozoru z konca roka 1956 nevydané Mináčove poviedky aj s udaním naňho a na Tatarku. Reakcie oboch boli celkom opačné. Po sovietskych tankoch v Budapešti a po cenzúrnom zásahu sa Vladimír Mináč definitívne podrobil strane Dominik Tatarka sa definitívne stal odbojníkom. Nedávno uverejnené Denníky Františka Hečka z tých čias sú žriedlom zahanbujúceho vzájomného udávania sa. Systém udávania a sebaudávania sa ešte väčšmi zdokonalil po roku 1970. Stal sa normou na každom pracovisku. V kultúre fungovala autocenzúra ako rafinovaný spôsob dobrovoľného sebaudávania a kde nestačila prišli na rad stranícke superlektorské posudky. Taký to bol režim od začiatku do konca.
Po roku 1989 štátny systém vzájomného udávania prestal platiť. Ale udavačstvo je večné. Funguje aj naďalej v nových formách a médiách. Spoluprácu s ŠtB a kádrové materiály nahradili konšpiračné teórie o novembri 1989 ako sprisahaní komunistov a eštebákov fantazmagórie o škodcoch národa anonymovia a wikileakovia. V dnešnom verejnom svete sa už často udanie ani nevníma ako udanie. Stalo sa bežnou súčasťou všeobecne akceptovanej straty súkromia a intimity. Ak donedávna platilo: „Čo nie je tajné je verejné“ dnes platí: „Verejné je aj to čo je tajné.“ Udávanie len zmenilo skupenstvo – stalo sa verejnou lžou ohováraním osočovaním krivým obvinenímkompromitáciou. Takže tak.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 22. apríla 2013.
