Uplynul rok od smrti Václava Havla. Spomínali sme naňho v predvečer Dňa ľudských práv v rámci festivalu Jeden svet. S Mirom Kusým Milanom Lasicom a Martinom Bútorom. Miro Kusý ho poznal zo slovenského disentu so Šimečkovcami najlepšie. Spomínal na jeho rozhovory s Dominikom Tatarkom pri nakrúcaní disidentského videa Nech žije fronda! v letnom mesiaci roka 1986 kedy ešte nikto nedovidel svetlo na konci tunela hoci už svitalo.
Dominik Tatarka označil v tom čase Václava Havla za knieža českej literatúry. Milan Lasica s Martinom Bútorom pripomenuli zvláštnu kombináciu plachosti a odhodlania ktorej výsledkom bola Havlova neoblomná odvaha. Česká spoločnosť mu po smrti prisúdila čo mu za živa odopierala. Že patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti moderných československých českých ale aj slovenských dejín lebo Václav Havel je aj súčasťou našich dejín. Moderátorka Eva Sládková sa opýtala na vzťah Slovenska k Václavovi Havlovi. Milan Lasica ostal skeptický a akoby mimochodom podotkol že sa u nás takmer nehovorí o spoločenských elitách.
Spoločenské elity sú u nás naozaj biele vrany. Jozef Hašto celkom určite patrí medzi ne. V prípade Hedvigy Malinovej preukazuje už šesť rokov veľkú občiansku odvahu a neúhybnú profesijnú poctivosť. To už dnes vedia mnohí. Jozef Hašto je však aj významným slovenským psychiatrom. Bol dobrým šéfom trenčianskej psychiatrie v zlých časoch pre zdravotníctvo. Len pred mesiacom 8. novembra sme boli s Katarínou Hradskou Egonom Gálom a Ivanom Kamencom v Trenčíne na veľkej psychiatrickej konferencii Psychotraumatológia-Attachment-Psychoterapia na ktorej sa zúčastnilo vyše štyristo účastníkov. Jozef Hašto ju organizoval so svojím tímom v štýle veľkých medzinárodných konferencií a mesto Trenčín mohlo byť naňho hrdé.
Jozef Hašto už šéfom trenčianskej psychiatrie nie je. Rozviazal s ňou pracovný pomer po úzkoprsej šikane s kontrolou dochádzky na pracovisku za ktoré zodpovedá on a nie personalistka z vedenia nemocnice. Ministerstvo zdravotníctva to šikanovanie označilo za štandardný postup. Komu malo pomôcť? Pacientom? Trenčianskej psychiatrii? Slovenskému zdravotníctvu? Našej hrdosti na spoločenské elity?
Takto sa správame na Slovensku k človeku ktorý preukázal odvahu stáť si verejne a neoblomne za svojím stanoviskom stojí na pracovisku za svojimi ľuďmi a robí dobré meno Trenčínu a slovenskej psychiatrii. Rozumiete tomu? Ja nie.
Článok bol uverejnený na blogu Petra Zajaca na webe týždenníka .týždeň dňa 9. decembra 2012.
