Namiesto toho aby sa ústavnosť stala súčasťou každodenného života dostali sa po voľbách v roku 2006 k moci starí a noví právni nihilisti. Za necelé dva roky stihli s posvätením najvyšších ústavných činiteľov prekvalifikovať v prípadoch Malinovej a Valka s Rehákom obete na vinníkov. So sebe vlastnou ľahkosťou schválili zákon ktorým narušili základný ústavný princíp ochrany vlastníctva. Prijali tlačový zákon obmedzujúci slobodu slova. Atakujú Infozákon. Rozmýšľajú ako by sťažili činnosť mimovládnym organizáciám. Politicky si uzurpovali Slovenskú televíziu a vymýšľajú ako vypudiť zo Slovenska pamäť národa.
Predtým boli pozície jasné – na jednej strane právni nihilisti na druhej obrancovia právneho štátu. Tento zápas vyvrcholil prijatím veľkej novely ústavy v roku 2000 ktorá odstránila najhrubšie ústavné diery. Počas ďalších rokov sa však ostré hranice medzi právnymi nihilistami a ochrancami právneho štátu zotreli. Od právnych nihilistov akými sú mečiarovci slotovci a ficovci nemožno nič očakávať. Vedľa nich však stoja naprieč celým opozičným spektrom právni relativisti. Navrávajú nám že vyšetrovacie komisie podľa vzoru Macuška sú v poriadku akoby zabudli na mečiarovský režim stotožňujú sa so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku ktorý stavia naruby celé právo.
Dokonca sú za to aby sa oba zákony prijali ako ústavné čím chcú obísť Ústavný súd a s ním deľbu moci ako základný princíp právneho štatu. Nahlas nám navrávajú že parlament je nad Ústavným súdom lebo už zabudli že podobne sa správal komunistický režim. Neostýchajú sa tvrdiť že Ústavný súd nemôže vydávať stanoviská k ústavným zákonom pričom veľmi dobre vedia ako sa v podobných prípadoch správal rakúsky a nemecký Ústavný súd ktoré nezabudli ako oni čo sa stalo vo weimarskom Nemecku v roku 1933 a vo februárovom Československu v roku 1948 keď nefungovali poistky proti zneužitiu demokratických pravidiel na nástup totalitných režimov.
Dostali sme sa do absurdnej situácie. Špekulatívna politika parlamentnej opozície viedla k tomu že prijatie tlačového zákona vyvolalo rozkol v opozičných radoch. Dnešná situácia okolo ústavných zákonov o vyšetrovacej komisii a preukazovaní pôvodu majetku vedie zase k zvláštnej štvorylke. Jednotlivé strany si navzájom vymieňajú pozície až k nerozlíšiteľnosti. Po poslednej figúre sa Fico rozhodol počkať na rozhodnutie Ústavného súdu. Napokon ktohovie ako ten náš rozhodne. Mečiar so Slotom sa so svojím maslom na hlave tvária div nie ako zástancovia ústavnosti Fico ako ich tichý spoločník a opozícia vyzerá ako spolok právnych relativistov.
Je nepochopiteľné že parlamentná opozícia opustila pôdu dôslednej a pre voliča zrozumiteľnej ochrany ústavnosti a hranice medzi právnym štátom a jeho demontážou sa stierajú za jej aktívneho prispenia.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 13. mája 2008.
