Predstavy raja majú mýtickú alebo utopickú podobu. Mýty o Adapovi a Gilgamešovi o egyptských a gréckych rajoch o rímskej predstave Zlatého veku o Ostrovoch blaženosti Záhrade Hesperidiek Elyzeu či Vergíliových Arkádach sa vracajú k ľudskému pôvodu. Majú podobu určitého miesta. Prvým pozemským vzorom raja bol staroiránsky paradeisos stromový park obohnaný valom miesto oddelené od ostatného sveta zo všetkých strán. Činnosť v raji predstavuje kultivovanie prírody. Vyhnanie z raja sa spája so stratou večnosti a s existenciou smrti.
Existenciálne rozdvojenie ľudskej činnosti na prácu a kultivovanie obsiahol Martin Heidegger v existencialistických pojmoch Sorge (obstarávanie) a Fürsorge (starosť) u nás František Švantner vo veľkom románe dvadsiateho storočia Život bez konca.
Na rozdiel od mýtických sú utopické raje orientované do budúcnosti. Miestom utópie je ne-existujúce miesto (u-topos). Komunistická utópia sa pokúsila situovať túto utópiu na zem. Základný nezmysel komunistického raja spočíval v predstave že beztriednu spoločnosť možno dosiahnuť triednym terorom a raj ako miesto slobody jej likvidáciou. Komunistická ponuka po augustovej invázii v roku 1968 ktorú predstavovalo najviditeľnejšie otvorenie siete obchodných domov PRIOR bola založená na pakte s občanmi spočívajúcom na tichej dohode: výmenou za slobodu vám dáme raj. Keď ľudia zistili že do raja sa výmenou za slobodu nedostali boli pripravení prijať v roku 1989 slobodu ako záloh na budúci raj a to aj s vedomím že si bude treba nejaký čas uťahovať opasky. Odmenou boli TESCÁ POLUSY a CARREFOURY.
Prísľub raja sa volal Lisabonská zmluva. V marci 2000 sa šéfovia štátov a vlád dohodli na tom že urobia EÚ „do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou“. Dnes po tejto agende neštekne ani pes. Krízový scenár znovu predpokladá že obmedzovaním slobody ku ktorému dochádza v dôsledku teroru ekonomickej krízy a rastúceho zadlženia dospeje Amerika a Európa do akéhosi kapitalistického raja ručeného biliónmi dolárov a eur. Tá vábnička a pokušenie nám znova navrávajú že nás Eden neminie ale musíme prijať obmedzenie slobody rozhodovania voľnej súťaže ideí tovarov a kapitálu.
Táto predstava je rovnako scestná ako predstava komunistického raja. S Nobelovou cenou alebo bez. Raje patria do sféry mýtov ako melancholické spomienky na lepšiu minulosť alebo utópií ako vidiny lepšej budúcnosti. Náš aktuálny svet vždy bol je a ostane svetom obstarávania práce a starosti kultivovania. Práce ktorá nezabúda technokraticky na kultivovanie a kultivovania ktoré v intelektuálnych myšlienkových hrách nezabúda na prácu.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 22. októbra 2012.
