Žijeme v situácii ktorú označil nemecký historik Richard Koselleck ako sedlový čas (Sattelzeit). Horským sedlom prechádzame z jednej doby do druhej. Ľudia tušia že sa ocitli na prahu veľkej zmeny ale nedovidia do nej ani ju nevedia pomenovať. Postmoderna ako slogan posledných desaťročí nevyznačuje prichádzajúci čas ale melanchóliu toho odchádzajúceho. Dlhý prechod sa začal v roku 1989. Nemecký filozof Jürgen Habermas si vtedy myslel že ide o dobiehajúcu revolúciu v ktorej si postkomunistické krajiny osvoja výdobytky povojnovej euroatlantickej civilizácie. Ukázalo sa však že celý proces je omnoho hlbší zradnejší a nezasahuje len nové demokracie ale aj Európu a celý svet.
Máme pred sebou prvú medzibilanciu. Vyzerá to tak že dnešná veľká zmena prebieha v líniách axiálneho času keď vznikli veľké náboženstvá ako konfuciánstvo buddhizmus hinduizmus taoizmus a judaizmus neskôr kresťanstvo a islam. To svedčí o jej mohutnosti lebo sa opiera o kultúrne vzorce staré viac ako dvetisíc rokov.
Úspech či neúspech nežných zamatových oranžových a ružových revolúcií závisel od ich vnútornej pripravenosti a geopolitickej polohy. Definitívne celosvetové víťazstvo demokracie sa nekonalo. V krajinách Arabskej jari sa uplatňuje duch islamizmu. Ázijské ekonomické revolúcie v Číne Indii či Indonézii sú spojené s tradičnými kultúrami ktoré si nezakladajú na ochrane jednotlivca ľudských a vlastníckych práv ale uprednostňujú poriadok a disciplínu v Rusku vládu osoby spojenú s prerastaním svetskej a cirkevnej moci. Prichádza k stretu kultúr o ktorom hovoril Samuel Huntington otázkou ostáva do akej miery bude súťaživý alebo bojový. Bolo by naivné myslieť si že násilie zmizlo z povrchu zemského a platí to aj o atómovej hrozbe.
V tomto protirečivom procese sa nachádza celá Európa. Stratili sme peľ nevinnosti transformujúcich sa krajín a stali sa súčasťou zadrhávajúceho sa európskeho mechanizmu. Sme svedkami malovernosti intelektuálnych elít apokalyptických vízií o konci kapitalizmu hľadania falošných neokomunistických utópií ale aj anarchie kolektívnej anonymizácie a mediálnej idiotizácie ľudí. Slobodná spoločnosť ohrozuje sama seba dobrovoľným obmedzovaním slobody byrokratizovanými mocenskými aparátmi v nádeji že sa stane súčasťou zápasu obrov s obrami ako si to želá pre Európu Timothy Garton Ash.
Historik Niall Ferguson nie je divoký neokonzervatívec ani neoliberál. Ak však píše o rázcestí medzi možnou americkou verziou Európy s nízkym rastom vysokou nezamestnanosťou ešte vyšším dlhom reálnym geopolitickým úpadkom a skutočnou zmenou hovorí aj o tom či Európa dokáže zabrániť tomu aby sa jej svet deficitov nezmenil na deficitný svet.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 8. októbra 2012.
