Ako každá veľká zmena prišiel aj november 1989 neočakávane hoci jeho signály boli očividné.
Spájal sa so základnou zmenou spoločenského poriadku ale nie s rozdelením štátu. Verejnosť proti násiliu a Občianske fórum sa od prvej chvíle deklarovali ako partneri ktorí si želajú vybudovať demokratickú partnerskú federáciu.
Prvý raz to naplno zaznelo v pozdrave Václava Havla účastníkom prvej bratislavskej demonštrácie na Námestí SNP 22. novembra 1989 v ktorom vyjadril nádej „že federalizovaná totalita sa zmení na demokratickú federáciu že budeme žiť ako dva svojprávne bratské národy ktoré budú žiť v duchu svojich tradícií a ktorých priateľstvo bude skutočne autentické“.
To bolo v novembri. Už v decembri sa začali objavovať prvé plagátiky kolportované v tom čase takmer výlučne z emigrácie dedičmi vojnového slovenského štátu dožadujúcimi sa štátnej samostatnosti.
Rez sa neskončil rozdelením
Hneď na začiatku vznikli dva súbežné problémy ktoré sa vzájomne prepletali až napokon splynuli. Prvý sa týkal konkrétnych podôb toho ako má vyzerať demokratická federácia. Paleta siahala od unitárneho štátu až po predstavy akéhosi voľného zväzku v rámci politickej únie.
Názory sa líšili na Slovensku ale aj medzi slovenskými politikmi najrozličnejšieho zafarbenia a českou politickou scénou ktorá bránila status quo a chápala každý návrh a to aj presvedčených slovenských zástancov spoločného štátu ako nátlak ohrozenie a často ho nevnímala ako krok k spravodlivejšiemu usporiadaniu štátu ale k jeho rozdeleniu.
Druhý problém sa spájal s tým že nositeľmi vzniku samostatného štátu sa stali dedičia vojnového slovenského štátu spolu s komunistami ktorí narýchlo znacionalizovali svoj štít a s odporcami novembra 1989 všetkého druhu.
Tieto dva problémy určovali napätia konflikty a kolízie rokov 1990 – 1992 ktoré zasiahli spoločnosť do posledného nervu.
Hlboký rez sa neskončil rozdelením Česko-Slovenska. Nastalo obdobie ktoré vyústilo do zmierlivého aj keď tak trochu ružového slovensko-českého a česko-slovenského gesta ako sme sa museli pokojne rozísť aby sme mali lepší vzťah ako kedykoľvek predtým. V samotnej Slovenskej republike malo toto dvadsaťročie podobu dlhodobého zápasu o jej demokratickú tvár.
Číra hra pojmov
Proces ktorý viedol k rozdeleniu Česko-Slovenska mal falošnú podobu. Napriek tomu že medzi ľuďmi na Slovensku ani v Čechách nemalo rozdelenie väčšinovú podporu rozdrobilo sa vedomie toho čo je spoločný štát do tej miery že zástancovia rozdelenia Česko-Slovenska napokon verejne tvrdili že samostatná slovenská zahraničná politika znamená lepšie usporiadanie spoločného štátu. Šlo o vedomú lož alebo ľudskú hlúposť.
Rovnako všetky nezmysly o tom či možno upraviť vzťahy medzi Českou a Slovenskou republikou štátnou zmluvou zmluvou medzi Národnými radami alebo ľudom oboch republík boli čírou hrou pojmov ktorá mala jediný dôvod – rozmývať vôľu po spoločnom riešení.
Vrcholom bolo obídenie referenda ako jediného legitímneho nástroja v ktorom môžu v demokratickej spoločnosti rozhodnúť ľudia o existencii štátu.
Ústavný zákon o referende prijatý vo Federálnom zhromaždení mal potmehúdsky blokačný paragraf ktorý pripúšťal možnosť vypísať referendum len po schválení celej novej ústavy. Takto vznikla jednoduchá trojčlenka. Ústava nebola prijatá referendum sa nemohlo uskutočniť štát sa rozdelil.
Poslíčkovia s odkazmi
Aby sme však boli spravodliví – oproti rudimentárnemu slovenskému nacionalistovi sedel za stolom aj český sofistikovaný národný socialista bafkal z fajočky a na každý exotický návrh slovenského stavbára povedal v správnej chvíľke s autoritou doktora práv ktorým v skutočnosti nebol jediné slovíčko nie.
Áno myslím na nekonečné stretávania na hradoch a zámkoch v prezidentských Lánoch a zariadeniach Českej a Slovenskej národnej rady.
V Papierničke vyzeralo stretnutie takto: v jednej miestnosti sedelo Predsedníctvo SNR v druhej Predsedníctvo ČNR vo vestibule medzi oboma miestnosťami som sedel ako poradca Františka Mikloška s Janou Šipošovou a Michaelom Kocábom ako zástupcami iniciatívy Za spoločný štát držiacimi v rukách vyše milióna podpisov ktoré si nikto nevšímal. Medzi oboma predsedníctvami chodili poslíčkovia s odkazmi jedného predsedníctva druhému a mne bolo jasné že takto jeden štát fungovať nemôže. Ani nemohol.
Nositeľ a technológ
Česko-Slovensko sa rozdelilo za porušovania všetkých demokratických pravidiel pomocou manipulácií zavádzania a na základe vnútorného rozkladu spoločnej vôle. Rozdelilo sa tak ako si rozdelili roly Vladimír Mečiar a Václav Klaus.
Vladimír Mečiar bol jeho nositeľom Václav Klaus technológom. Vladimír Mečiar Česko-Slovensko rozložil ale netrúfol si povedať posledné slovo Klaus gordický uzol rozťal a pripravil praktický softvér na strihanie drôtov čiže delenie majetku.
Vznik samostatného štátu sa skončil bujarým smiechom jedných slzami druhých a črepmi z rozbitých fliaš na námestiach. Nebol veľkou oslavou ani pre víťazov. Len Vladimírovi Mečiarovi Ján Čarnogurský neskôr atestoval že zakladateľ štátu nesmie byť trestaný čím dnešnej Slovenskej republike vpísal do vienka že štát je viac ako zločin a trest.
Pravidlá a sloboda
V Československu som sa narodil mal som ho rád aj keď som sa necítil dobre v režime v ktorom som žil. Najradšej som ho mal v roku 1989 keď mi štát splynul so slobodou s tým najcennejším čo človek má. Konkurenciu a spätnú väzbu medzi Slovákmi a Čechmi som vždy pokladal za obojstrannú výhodu. V prvom rade som si však uvedomoval že Československo je geopoliticky silnejším hráčom ako dva menšie štáty a tento dôvod pokladám za platný aj dnes.
Mnohí čo sme mali radi Československo sme sa upäli na to aby sme samostatnú Slovenskú republiku sformovali ako priestor slobody. Neoddeliteľne sa to spájalo so vstupom do NATO a Európskej únie lebo predstavovali najväčší možný priestor bezpečnosti a slobody.
Dnes sme však svedkami toho ako Európska únia prestáva dodržiavať pravidlá ktoré si sama vytvorila obmedzuje priestor slobody mocenským rozhodovaním a namiesto súťaže ideí a trhu ponúka ilúziu kapitalistického raja na večný dlh splatiteľný až pri poslednom súde. Deje sa to v mene Európskej únie a mnohí to pokladajú za cenu jej udržania.
Skúsenosť delenia Česko-Slovenska však hovorí niečo iné. Či ide o delenie alebo spájanie štátov platí jedno – nedodržiavanie pravidiel manipulácia zavádzanie vedie k vnútornému rozkladu slobôd.
Timothy Garton Ash si želá aby sme sa spojili a stali obrom medzi obrami. Ja mám zase obavu aby sme sa nestali obrom na hlinených nohách.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 6. októbra 2012.
