Čo vieme o skupine Pussy Riot? Nie je toho veľa. Vieme že časť názvu si odvodzujú od skupín riot grrrlz čiže spurných dievčat feministickej vzbury z deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia ku ktorým sa viažu aj ich odkazy na ideologičku feminizmu Judith Butler. Slovo pussy (po nemecky Muschi) je trochu mäkšie ako vagína ku cti by mohlo prísť Tatarkovo slovo čiča takže by to mohli byť Spurné čiče.
Vieme že jedna má filozofické vzdelanie druhá sa stará o psychicky choré deti a tretia dokonca pracovala ako programátorka vojenského komplexu pri výstavbe atómových ponoriek. Vieme aj to že sú ekologistky individualistky anarchistky feministky anonymistky. Teda žiadne Anny Politkovské. Že ako performerky a voyerky verejne predvádzajú svoje telá. Že sú blasfemičky rúhačky provokatérky a šokantky. Poniektoré dokonca verejne súložia v múzeu so svojimi partnermi sexualizujú múzeum ale paradoxne aj muzealizujú sex. Dve sú matky jedna z nich veľmi veľmi mladá. Poznajú silu médií a naplno ju využívajú. Triafajú do dvoch chránených inštitúcií ruskej spoločnosti: moci a cirkvi. Obscénne prezentujú obscénnosť tajnej moci a verejného spájania cirkevnej moci so svetskou. Vieme dokonca prečo sa ako staroveké fúrie odklonili so svojimi piesňami pomsty a kliatby od pôvodnej skupiny Vojna aj to že to medzi nimi škrípe a vzájomne si to natierajú.
Čo nevieme? Aká bude v budúcnosti ozajstná súvislosť medzi nimi a „okázalo pohoršlivým“ životným štýlom undergroundu ako ho vnímal v českej alternatívnej kultúre Martin C. Putna a či sa skupina nevyberie ruskou skratkou od undergroundu k slavianofilstvu. Nevieme či ide naozaj o „svätosť naruby“ z ktorej sa rodí volanie po skutočnej svätosti. Nevieme či tie dievčatá zakuklené v balaklavách chránené v slobodnom karnevalovom svete ako hudobné maškarády budú pokračovateľkami undergroundu v tradícii prvých kresťanov v rímskej ríši jurodivých bláznivých byzantských svätíc prekliatych básnikov či beatnikov zo San Francisca. Nevieme ani do akej miery sú skutočnými poetkami ako bol básnikom pred Bohom Ivan Magor Jirous.
Jedno však vieme isto. Že v tejto chvíli sa s nimi treba solidarizovať. Bez všelijakých áno ale. Nešpekulovať či im patrí nižší trest alebo milosť. Akýkoľvek trest je v konečnom dôsledku sebapotrestaním samovládcu. V tejto chvíli ide o to či má platiť svojvôľa vládcu ktorý rozhoduje o vine treste a milosti alebo vláda zákona. Nerobím si však ilúzie – našich milovníkov Putina tento prípad nezmení a mudrlanti budú mudrovať ďalej.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 27. augusta 2012.
