Plamene v Krásnej Hôrke. Smrť v Hurbanove. Kuffa v zápale boja proti homosexuálom prostitútkam narkomanom a Rómom. Frešo s Kaníkom v osade kde na tvári miesta bez rozpakov oznamujú miestnym obyvateľom že sa ich chystajú odtiaľ vyhnať. Hlina s Matovičom na výskumnej ceste za „skutočným životom Rómov“ o ktorom vedela už pred desiatimi rokmi oveľa viac Inge Antalová v knihe Chaos totalos. Ako poslovia dvoch učiteliek z Dobšinej odkazujú neprispôsobivým obyvateľom so širokým úsmevom že na nich pripravujú zákon ktorý ich zbaví finančného príspevku za to že ich deti chodia do školy.
Jazyk doby ako dnešná orwellovská novoreč. Diskutuje sa o Rómoch a myslia sa Cigáni. Píše sa o neprispôsobivých občanoch a zlodejoch zo susednej dediny a myslia sa Rómovia. Navrhuje sa búrať nepovolené stavby a nemyslia sa vily gádžov ale chatrče Cigánov. Korektný politický jazyk ako zásterka brutality ktorá sa za ním skrýva. Štát ktorý sa obracia Rómom chrbtom a rozpúšťa ich v rezortoch hospodárstva práce a sociálnych vecí školstva a kultúry hoci všetci vedia čo hovorí osamelý vojak v poli poslanec Peter Pollák že rómsky problém nie je len otázkou vzdelávania ale rovnako aj bývania zdravotného stavu zamestnanosti chudoby. A zákonnosti a základných kultúrnych návykov.
Môžeme si tisíckrát navrávať že neexistuje rómsky ale len sociálny problém môžeme hovoriť o neprispôsobivých občanoch a zakrývať že ide o vyplácanie rodinných a sociálnych dávok Rómom o rúcanie ich chatrčí a chodenie ich detí do škôl v konečnom dôsledku ide vždy o spoločný problém.
Politicky korektné premenovanie nemohlo vyrobiť z Cigánov Rómov. Môžu sa nimi stať až keď nimi budú skutočne. Ak sa dohodneme že problémy Rómov sú aj našimi problémami a naše problémy aj problémami Rómov. Ak budú politici niekedy schopní venovať sa rómskemu problému komplexne a trvalo a nie ako v letnej kampani. Lebo ináč ostanú Rómovia neprispôsobivými obyvateľmi kým sa nimi nestaneme my.
My však radšej strkáme hlavy do piesku lebo pohľad pravde do očí je škaredý a hrozivý. Pravda nás však ako vždy doženie a nakoniec sa už len budeme ako čierne labute pýtať ako sa to mohlo stať.
Je nemožné byť len na jednej alebo druhej strane. Je to jedna palica s dvoma koncami. Buď budeme riešiť problém spoločne alebo budeme na seba ceriť zuby. Pri dnešnom reálnom stave sa však už skôr začíname pýtať kedy vyskočí palica z vreca von.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 23. júla 2012.
