Vláda na zasadnutí 19. decembra 2011 prijala Národný plán reforiem v oblasti vzdelávania. Potešil som sa že ho minister školstva Eugen Jurzyca necháva aspoň ako odkaz svojim nasledovníkom lebo školstvo je v rozvale počnúc nedostupnosťou dobrých učebníc a končiac neexistenciou koncepcie obsahovej reformy a jej časového harmonogramu. Niečo sa mi však nezdalo a tak som poprosil o komentár naslovovzatú odborníčku Zuzanu Zimenovú. Jej odpoveď ma celkom zaskočila.
Ide o stratégiu globálneho vzdelávania a v jej rámci o výchovu aktívneho globálneho občana za účelom osvojenia si istých názorov na život v globálnom svete. Pohľad zbližšia prezrádza že ide o také témy ako príčiny chudoby globálne otepľovanie vykorisťovanie krajín tretieho sveta rodová rovnosť menšinová politika búranie stereotypov a predsudkov relativizácia tradičných hodnôt.
Frekvencia slova globálny nie je náhodná. Bolo to slovo minulých desaťročí. Spája sa s výrazne ideologicky zaťaženými témami na ktoré existujú celkom rozdielne pohľady a názory. V akej podobe sa majú dostať do vyučovacieho procesu? Majú sa spriemerovať a učiť ako akýsi kódex budovateľa globálneho sveta? Pokým ich prežuje školská mašinéria prekryjú ich iné témy vyplývajúce z aktuálnej situácie. Dnes je to otázka následkov obmedzovania demokratickej legitimity pri čoraz častejšom nahrádzaní slobodnej voľby rozhodnutiami nevolených byrokratických aparátov zajtra to bude rola facebookových hnutí pri masových protestoch.
Jednoducho povedané v dnešnom prudko sa meniacim svete ide vždy o oneskorujúce sa a často skresľujúce videnie sveta. Ešte raz Zuzana Zimenová: „Prostredie štátnych škôl by sa nemalo kontaminovať témami nepatriacimi k základnému tmelu spoločnosti ktorý tvoria otázky slobody demokracie základných ľudských a občianskych práv.“
Nevychádzam z nemého úžasu. Keď už si myslím že je to všetko prichádza kľúčová veta: „A ešte jedna vec – túto stratégiu odovzdalo ministerstvo školstva týždeň po tom čo si nechalo vládou zrušiť úlohu predložiť reformu koncepcie základných a materských škôl.“ Za týmto kostrbatým rezortným jazykom sa skrýva to podstatné – priznanie že minister Jurzyca verejne vyhlásil bankrot reformy vzdelávania.
Bol som vo svojom živote ako žiak vysokoškolák pedagóg a literárny vedec konfrontovaný s mnohými školskými reformami ktoré sa utopili v mori komunistickej a demokratickej byrokracie. Mrzí ma že to musím povedať takto ale minister Eugen Jurzyca ktorý má povesť slušného človeka a solídneho ekonóma a mal od novembra 1989 najlepšie osobné predpoklady na to aby naštartoval skutočnú reformu vzdelávania práve na túto životnú výzvu ľudsky a osobne rezignoval.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 6. februára 2012.
