Pestovaniu konzervatívnych hodnôt musí predchádzať ich obnova. Slovensko ako malá krajina s obmedzeným ekonomickým priestorom potrebuje otvorenosť voči zahraničným trhom. O to viac vidno nízku konkurencieschopnosť a nestabilitu nášho ekonomického a právneho prostredia ktoré sú dôsledkom nestability politického prostredia. Spolu pôsobia ako brzda otváraniu sa navonok bez ktorého sa paradoxne nezaobídeme. O to dôležitejšia pre ekonomický rast krajiny je práve obnova dodržiavania morálnych hodnôt a postupná štandardizácia politického prostredia. Jej predpokladom je aby politické strany presunuli svoj primárny záujem od (účelového) užívania moci k úsiliu o návrat k usporiadaniu spoločenských a teda aj ekonomických vzťahov aké sa osvedčili v slobodných a prosperujúcich západných krajinách. Nezdedili sme len podstatne nižšiu ekonomickú výkonnosť s pomalým rozvojom produktivity ale aj jej príčiny nízku morálku vlády aj ekonomických subjektov nízku mieru ekonomickej slobody nedostatočnú ochranu súkromného vlastníctva nadmerné dane a odvody od ľudí a podnikov k vláde centralizovanú a nehospodárnu vládu a verejnú správu. Ponovembrové vlády zaviedli neprehľadné vládne regulácie a obmedzenia podnikania podieľajú sa na inštitucionálnom a subjektívnom obmedzovaní konkurencie na prehlbujúcej sa korupcii spojenej s rastúcou toleranciou voči nej. Nedokázali zabezpečiť vymáhateľnosť práva. Všeobecne je tolerované kriminálne správanie sa verejných aj súkromných subjektov na trhu. Vysoké prerozdeľovanie nad 40% HDP je spôsobené trvalou nadmernou spotrebou verejnej správy trvalými vysokými dotáciami (poľnohospodárstvu priemyslu aj finančným subjektom) absenciou inštitucionálnych reforiem (dôchodkovej zdravotnej školskej sociálneho systému verejnej správy) a tvrdošijnou centralizáciou verejných financií. Dôsledkom je začarovaný kruh zvyšujúceho sa dlhu verejnej správy. Prílišným daňovým a príspevkovým zaťažením odčerpáva vláda podnikateľom finančné zdroje čím im bráni investovať a zvyšovať produktivitu. Spleť obmedzení a výnimiek „núti“ podnikateľské subjekty uprednostnovať najrôznejšie formy predovšetkým politickej korupcie pred otvorenou súťažou na trhu. A to je daľší začarovaný kruh lebo s výnosnou korupciou rastie záujem o ňu. Dnešné opätovné zastavenie reforiem má silné korene v absurditách zdedených po socializme. Centrálne (rozumej politické) plánovanie násilné zrušenie súkromného vlastníctva a narušený vzťah k nemu boli hlboko previazané s pestovaním rovnostárstva a závisti bez akejkoľvek výkonovej motivácie a konkurencie. Tažko sa zbavujeme vypestovanej nedôvery k ekonomickej slobode a podnikaniu a tolerancie ku korupcii a klientelizmu. Dodnes ľudia preceňujú úlohu vlády v ekonomike a naopak podceňujú vlastnú silu a zodpovednosť každého jednotlivca. Správanie sa politikov vlastníkov médií a verejný úspech najrôznejších gangstrov udržujú nedôveru voči principiálnemu dodržiavaniu zásadných morálnych hodnôt. Je to dôsledok verejne tolerovaného správania sa voči súkromnému vlastníctvu a ľudskému životu od roku 1939 dôsledok likvidácie súkromného vlastníctva a slobody po roku 1948 aj dôsledok dvojitej morálky od roku 1992 pričom následky sú o to horšie že ani s jedným z týchto období sa slovenská verejnosť v skutočnosti kriticky nevyrovnala. Významný podiel na deformovanej predstave o prehľadnom a účinnom usporiadaní spoločenských vzťahov na zastavení reforiem a na nedôvere k nim majú dnes najmä politické elity. Znechutili verejnosť zneužívaním pojmov demokracia a reforma na reklamné politické ciele poškodili vnímanie ľudí prekrútením a pokrivením reforiem a vydávaním nefunkčných kompromisov za reformy. Dokonca naočkovali a zmiatli časť verejnosti protireformnou mytológiou. Obnovenie osvedčených konzervatívnych hodnôt a vzťahov je o to väcšou výzvou morálnou odbornou aj politickou a nemá porovnateľnú alternatívu. Cieľom konzervatívnej politiky je obnovenie pravidiel upravujúcich rovnocenné vzťahy medzi vládou a občanom základné otázky hospodárstva majetkových práv vzťahu vlády a verejnej správy k vzdelaniu školstvu zdravotníctvu k ochrane slobody bezpečnosti a práv ľudí či k súkromnému vlastníctvu. Je potrebné nanovo vymedziť pôsobnosť medzi vládou občianskou spoločnosťou a súkromnou sférou. Vlastníctvo prosperita a sloboda sú neoddeliteľné a ekonomická sloboda je kľúčom k slobode osobnej. Zákony ani verejná prax nebránia v dostatočnej miere regulačným zásahom vlády do ekonomiky a vlastníctva občanov naopak postavenie vlády a verejnej správy má prednosť pred súkromnými osobami. Nedostatok osobnej a ekonomickej slobody občanov nie je len následok chýbajúcich zákonov ale najmä nesprávnych princípov podľa ktorých slovenská spoločnosť funguje. Na druhej strane konzervativizmus neuznáva absolútnu ekonomickú slobodu pokial by táto mala zrejmým spôsobom poškodzovať a narúšať hodnoty a záujmy celku. Sloboda nemôže jestvovať bez poriadku cnosti rešpektovania záväzkov a pocitu osobnej zodpovednosti. Zmeniť treba širšie chápanie ekonomických a majetkových vzťahov bohatstvo treba očistiť od zločinov privatizácie a raz a navždy ho spájať so šikovnosťou a pracovitosťou. Iba to umožní hospodársku stabilitu a rozvoj. Veríme že ľudia chcú politiku ktorá bude jasne definovať verejný záujem ale nie na úkor súkromných aktivít slobodných občanov a to ani v mene akýchkoľvek sociálne ekologicky či inak motivovaných cieľov. Potom bude možné nanovo vymedziť pôsobnosť medzi všeobecnou vládou občianskou spoločnosťou a súkromnou sférou a dostatočne chrániť súkromné vlastníctvo. Na zmenu charakteru štátu nestačí znížiť dane a zbytočné vládne výdavky. Treba ponechať slobodu a aktivitu občanom. Spor o charakter štátu nie je len ekonomickým sporom či sporom o výšku daní. Je to predovšetkým spor o charakter politiky. Je to zápas o poctivú politiku. Na Slovensku sú vysoké dane a pritom žijeme v nedostatku ktorý je typický pre sociálny štát. Sociálny opatrovateľský štát potláča ekonomickú aktivitu občanov a otvára priestor pre účelových populistov ktorí „v záujme občanov“ „nenachádzajú dostatok politickej vôle“ na zásadné zmeny. Sociálny štát je rovnako nemorálny nespravodlivý a nefunkčný ako socializmus. Socialistický pohľad na človeka a spoločnosť ktorý si neváži slobodu ani majetok jednotlivca a otvorene útočí aj na jeho prirodzené spoločenstvá akým je obec alebo rodina je zvrátený. Má falošnú ale lákavú politickú reklamu: veľa ľudí uverilo a dodnes verí že sa nebudú musieť snažiť a štát sa o nich aj tak postará. Pritom sociálny štát čiže rozsiahle štátne prerozdeľovanie majetku v mene ideálov akým je snaha dosiahnuť rovnosť v príjmoch je nemravnosť. Nárast výdajov štátu je nárastom moci maskuje prerozdeľovanie moci nie je v prospech občanov a teda nie je sociálny. Sociálny opatrovateľský štát naopak brzdí samostatnosť a individuálne úsilie ľudí a vysokými daňami brzdí hospodársky rast. Zbožštenie štátu je prevráteným chápaním sociálneho. Sociálne a individuálne nie sú izolované ale vo vzájomnej závislosti. Spoločnosť predsa vytvárajú vzťahy medzi jednotlivcami. Sociálne je vnútorným rozmerom indivídua nie je mimo neho. Prirodzený poriadok je ten že všetky typy vzťahov vychádzajú od jednotlivca od jeho ľudskej dôstojnosti. Je to jednotlivec ktorý utvára sociálne inštitúcie kto na ne deleguje rozličné právomoci a je to on v prospech ktorého tieto inštitúcie konajú. Jednotlivci nie sú pre štát. Pravdou je úplný opak: je to jednotlivec kto živí sociálne inštitúcie aby rozdeľovali zdroje ktoré pochádzajú od neho. Z toho vychádza aj americký súčastný konzervativizmus chápaný ako sociálna solidarita ktorá sa neodvodzuje od štátu ale od normálnych prirodzených vzťahov v ktorých ľudia jednotlivci občania majú zabudované vedomie zodpovednosti. Našim cieľom je povinnosť vlády hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom rovnaké pravidlá pre súkromné osoby aj verejnú správu stabilné trhové prostredie s jasnými vlastníckymi vzťahmi a s rovnosťou šancí a prehľadných pravidiel konkurovať pre všetky subjekty. Stabilný trh je založený na zodpovednosti a transparentnom správaní všetkých účastníkov a na formálnej aj neformálnej kontrole ich prípadného nemorálneho správania s maximálnym obmedzením možností vzniku a šírenia korupcie a korupčných pseudo-pravidiel. Treba minimalizovať zásahy vlády do ekonomiky lebo absolútna nemá byť vláda a jej moc napr. uvaľovať nové dane ale občan a jeho práva a slobody. Podstatné zníženie úlohy verejnej správy a miery prerozdeľovania prostriedkov v ekonomike výrazne zvýši dostupnosť zdrojov v podnikateľskej sfére aj u ľudí. Verejnej správe patrí len zabezpečovanie legislatívy a súdnictva obrany a bezpečnosti občanov a základného životného štandardu objektívne znevýhodnených obyvateľov. Vyžaduje to zrušenie podnikania vlády a zasahovania vlády do podnikateľského prostredia úspory výdavkov na spotrebu verejnej správy a na sociálne transfery s prenesením váhy na súkromný pilier financovania zníženie daňového a príspevkového zaťaženia zjednodušenie daňového systému dodržiavanie vyrovnaných verejných rozpočtov a ich zásadnú decentralizáciu. Inými slovami dôsledná privatizácia dokončenie hospodárskej sociálnej dôchodkovej zdravotnej a školskej reformy a reformy verejnej správy. Najviac zostáva obnoviť v pôdohospodárstve kde ešte vôbec nefunguje trhové prostredie a dôsledne sa neobnovili vlastnícke vzťahy. Vláda subjektívne rozdáva nepriame plošné dotácie ktoré treba zrušiť. Ďalej reštrukturalizovať pôdohospodárske podniky a otvoriť ich zahraničnému kapitálu prepojiť prvovýrobu spracovateľstvo a obchod. Treba zrušit prax vlastnícky neadresných štátnych „hospodárov“ akými sú Slovenský pozemkový fond a Slovenské lesy š.p. zneužívajúce vlastnícky monopol a previazanosť s vládou čo odďaľuje trhové vzťahy. Otázka charakteru štátu je kľúčovou civilizačnou otázkou či Slovensko zdieľa mravné a politické zásady a hodnoty Západu. V slobodnej spoločnosti a ekonomike sa zvýši podnikateľská aktivita a produktivita ale aj občiansky aktívny a dobrovoľný prístup a tým aj reálne fungovanie demokratických pravidiel. Podstatné odbúranie prerozdeľovania cez verejné financie potlačí neprehľadné a nejednotné pravidlá pre podnikanie a rozmáhajúcu sa korupciu. Verejná správa má účinne kontrolovať dodržiavanie prijatých pravidiel zabezpečiť vymáhateľnosť práva a odstrániť vplyv nátlakových a záujmových skupín. Na to treba okrem písaných zákonov uplatnovať v každodennom živote aj tradičné etické hodnoty a konať proti ich nedodržiavaniu. Obnoviť trhové vzťahy uplatniť tradičné aj nové inštitúcie a pravidlá a vrátiť hodnoty západnej civilizácie do každodennej praxe bude trvať dlhšie časové obdobie. Je to viacgeneračný proces ktorý však stojí za akúkoľvek námahu.
