Ak chce Slovensko Srbsku pomôcť malo by byť spoľahlivým spojencom svojim partnerom.
Srbské voľby vyhral Boris Tadič. Ukázalo sa že medzi ním a Tomislavom Nikoličom nerozhodol vzťah ku Kosovu ale otázka či sa má Srbsko orientovať v budúcnosti na Európsku úniu alebo na Rusko. Únii sa uľavilo na Slovensku nevzbudili výsledky srbských volieb väčšiu pozornosť. Tentoraz by to však malo byť inak. Srbské voľby majú v novom multipolárnom usporiadaní sveta širší geopolitický význam.
Rozpoltené Srbsko
Voľby nás naučili chápať že neexistuje Srbsko „ako také“ ale že je vnútorne rozpoltené a skladá sa napoly zo sveta západu a napoly zo sveta východu. Ani toto rozdelenie nie je celkom samozrejmé. Rozpoltená je aj demokratickejšia polovica Srbska ktorá chce uskutočniť reformy ale ekonomicky a v otázke Kosova sa opiera o Rusko a zároveň sa chce integrovať do únie. Jedným dychom hovorí že chce byť proeurópska ale aj to že uznanie Kosova povedie k zhoršeniu vzťahov práve s tými štátmi ktoré sú pre proeurópsku integráciu pre Srbsko kľúčové.
Situácia nie je jednoduchá ani pre štáty únie ktorá si uvedomuje že nezávislosť Kosova je realitou ktorá je predovšetkým výsledkom srbských postojov v poslednom dvadsaťročí ale zároveň bude musieť a chcieť byť vzhľadom na stabilitu a proeurópsky vývoj celého regiónu ústretová aj voči Srbsku. Pre zabezpečenie nenásilných vzťahov medzi Srbskom a Kosovom bude musieť prevziať administratívnu aj bezpečnostnú ochranu regiónu a bude to zrejme ochrana dlhodobá vyžadujúca si značné náklady a veľa trpezlivosti. Napriek tomu to únia bude musieť urobiť a urobí lebo ináč v tomto regióne nebude existovať stabilita a jednotlivé štáty budú poškuľovať po ruskom riešení. To nie je otázka viac alebo menej Európskej únie alebo Ruska ale kľúčové rozhodnutie medzi demokraciou a autokraciou.
Trójske kone
Dnes je už totiž zrejmé že vo svete sa vytvára veľmi silná skupina veľkých štátov s mohutným ekonomickým potenciálom a zároveň autokratickým systémom ako Čína a Rusko s redukovanými občianskymi právami médiami pod štátnou kontrolou mimovládnymi organizáciami v područí štátu obmedzeným prístupom občanov k informáciám a s cirkvami tesne napojenými na štát. Toto sú a v najbližšej budúcnosti budú hranice ktoré budú tvoriť pomedzie medzi demokratickými a autokratickými štátmi. A budú sa týkať nielen vzťahov medzi štátmi Európskej únie na jednej strane a Ruskom na strane druhej ale začnú byť citlivé aj vnútri únie kde sa čo nevidieť ukáže že niektoré štáty sa začínajú stávať trójskymi koňmi autokracie priamo vnútri únie.
To je aj dnešný príklad Slovenska. Je síce členom Európskej únie ale súčasná vláda sa usiluje získať takú moc ktorá mu umožní do maximálnej miery okresať práva občanov nezávislosť médií a občianskych združení zamedziť prístup k informáciám držať na uzde menšiny a vytvoriť štátny pakt s cirkvami.
Neprejavená lojalita
Práve v tejto situácii je pre Slovensko kľúčových niekoľko vecí. Čo sa týka samotného Srbska bude môcť byť jeho zástancom len vtedy ak bude spoľahlivým spojencom svojich euroatlantických partnerov. Čo sa týka Srbska a Kosova túto lojalitu voči únii a NATO Slovensko nikdy neprejavovalo a platí to nielen pre koalíciu ale aj pre opozíciu. Pokiaľ bude chcieť zviesť so súčasnou vládnou koalíciou úspešný politický zápas bude u nej musieť platiť nulová tolerancia voči jej vnútornej politike ale zároveň sa musí od nej jasne odlíšiť aj v medzinárodných vzťahoch. Ináč nielenže nebude reálnou alternatívou voči súčasnej moci ale prestane byť aj dôveryhodným zahraničnopolitickým partnerom.
Čo to znamená pre vzťah Slovenska k Srbsku? Slovensko môže sprostredkovať Srbsku svoju vlastnú skúsenosť. Jej základom je vedomie že reformy sú možné ale pokiaľ ich výsledky nechcú demokrati odovzdať autokratickým silám musia sa vyvarovať klientelizmu korupcie a politických podrazov. Ak chce byť Slovensko zástancom Srbska v únii nemá inú cestu ako byť voči nej v tejto zásadnej otázke spoľahlivým spojencom. V konkrétnom riešení vzťahu medzi Srbskom a Kosovom by malo pre opozíciu minimálne platiť aby zastávala lojálne stanovisko voči rozhodovaniu svojich kľúčových partnerov v únii a NATO a to aj v otázke uznania nezávislosti Kosova. V opačnom prípade nepomôže Srbsku sebe ani postaveniu Slovenska v únii a NATO.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 7. februára 2008.
