Napriek všetkej hektickosti novembrových dní roka 1989 hodín bez istoty že vyhráme ale s istotou že ideme naplno do toho čo dostalo potom názov nežná revolúcia som neustále myslel na román Mary Renaultovej Býk vychádza z mora. Príbeh Tézea a aténskej družiny ktorá premôže krétskeho Minotaura ma fascinoval. Tézeus vytvoril akési kolektívne telo a takýmto spoločným telom sme boli aj my. Mohli sme zvíťaziť len preto že sme konali mysleli cítili a žili v prvých novembrových dňoch spoločne tým istým krokom a jedným dychom.
Príbeh novembra
Román sa však nekončil víťazným návratom Tézeovej družiny do Atén. Pokračoval individuálnymi príbehmi jednotlivých aktérov. Tie príbehy boli vznešené a tragické boli to príbehy víťazstiev a porážok úspechu a cti ale aj lži a zrady bohatstva a biedy najvyššej miery radosti ale aj najhlbšieho smútku príbehy života a smrti. Tak ako to chodí keď sa veľká historická udalosť zmení na rad všedných dní.
Podobne je to aj s príbehom novembra 1989. Aj on má za dvadsaťdva rokov svojich víťazov a padlých hrdinov a zradcov odvážnych a zbabelcov vytrvalcov a odpadlíkov láskavých aj nenávistných. A zo živého diania sa mení na legendu v ktorej sa každý uchádza o svoje mýtické miesto pod slnkom.
Zažratá korupcia
Keď premýšľam čo sa stalo v tých dlhých všedných dňoch v starovekých Aténach s Tézeovou družinou uvedomujem si že ju rozložila korupcia. Nemyslím tým len na podplácanie úplatky či získavanie neoprávnených výhod. Myslím aj na morálny úpadok opotrebovanosť zatváranie očí pred nespravodlivosťou ustupovanie pred zlom opúšťanie princípov pozvoľnú koróziu. A myslím tým aj na kupovanie ľudí nehoráznymi sľubmi a na zálohované šťastie života na dlh.
Keď premýšľam čo sa deje dnes myslím na to isté. Na to ako nás dvadsaťdva rokov rozkladá a rozvracia korupcia podplácanie získavanie neoprávnených výhod morálny úpadok opotrebovanosť zatváranie očí pred nespravodlivosťou šťastie na dlh. Nielen u nás na Slovensku ale v celom svete západnej civilizácie po ktorom sme túžili lebo pre nás predstavoval svet slobody a miesto na zemi kde sa dalo dobre žiť.
Názov Verejnosť proti násiliu vznikol spontánne. Násilie moci bolo do našich životov zažraté ako hrdza. Nenávideli sme ho ale neverili sme že sa môže skončiť. Postavili sme sa však proti nemu aj keď sme nemali istotu ale vedeli sme že inak sa nedá a nesmieme cúvnuť. Keď sme sa prestali báť násilia moci otvoril sa pred nami obzor slobody. Bol to úžasný neopakovateľný pocit a ostal v nás napriek všetkému.
Dnes dvadsaťdva rokov po si myslím že korupcia je najväčším násilím na nás všetkých. Je zhubným nádorom na tele spoločnosti všadeprítomná rozlezená po všetkých kútoch a škárach. Má rozmanité podoby od násilia po vábenie sľubmi ktoré vedú do skazy. Vnikla pod kožu celej spoločnosti ako korupcia moci politická ekonomická sociálna korupcia korupcia vzťahov kupovania si mlčanlivosti. Je to korupcia hladkého jazyka ktorý už zase pripomína komunistické frázy korupcia verejne manipulovaných postojov názorov presvedčení ohlupovania.
Náhradné výrazy
Hovoríme technokratickým odľudšteným jazykom namiesto o dlhoch hovoríme o rastových impulzoch nehovoríme o tom ako bohapusto míňame peniaze ktoré nám zverili do rúk iní ale o verejných úsporách mlčíme o pohŕdaní obyčajnými ľuďmi a ignorovaní reality zato máme plné ústa reforiem nebavíme sa o peňazovodoch ale o transferoch namiesto o bankrote rozprávame o riadenej reštrukturalizácii nefungujúcu záchrannú brzdu nazývame valom rastúcu európsku byrokraciu federalizmom. Je to korupcia slovami ktoré zakrývajú pravdu čipkovanou lžou.
Korupcia je dnes násilím ktoré na nás páchajú iní ale páchame ho na sebe aj my. V čom je rozdiel tých dvadsiatich dvoch rokov? Keby som to mal povedať jednou vetou povedal by som že v novembri 1989 sme potrebovali Verejnosť proti násiliu. Dnes potrebujeme Verejnosť proti korupcii.
Článok bol uverejnený v denníku Hospodárske noviny dňa 16. novembra 2011.
