Názor že „obranná“ korupcia nemusí byť vždy zlá ak napríklad prekonáva byrokratické obmedzovanie ekonomickej slobody považujem za nesprávny a škodlivý. Korupcia je vždy iba korupciou. Každá korupcia je vedomou nemorálnosťou. Ekonomická sloboda je úplná len vtedy ak sa každý zo subjektov trhu správa morálne ak dodržuje písané a nepísané pravidlá.
Na druhej strane je smutnou pravdou že aj akékoľvek a najmä vládne zasahovanie do ekonomickej slobody je nemorálne. Ale obchádzať ekonomické chyby verejného sektora korupciou je podobné ako brániť sa voči nespravodlivosti zločinom. To nemožno ospravedlniť ani názorom že je to „menšie zlo“. Tolerovať menšie zlo znamená stále iba zlo.
Útočná korupcia sa vraj od obrannej líši tým že odstraňuje konkurentov. Ibaže „obranná“ tiež odstraňuje konkurentov. Stačí ak jediný z konkurentov na trhu nekorumpuje a je odstránený.
Svojvôľa používať korupciu „v mene ekonomickej slobody“ zostáva iba svojvôľou. Neposúva nás bližšie k trhovým a spoločnosti prospešným vzťahom. Povzbudzuje podnikateľa aj úradníka k trestnému činu nemorálnosti zavrhnutia hodnému správaniu najhoršiemu možnému vzoru konania. Kto nabáda na korupciu bráni jej odstráneniu „raz a navždy“. Naopak súhlasím s názorom že „ak chceme odstrániť korupciu raz a navždy musíme odstrániť jej príčiny.“
Korupcia na Slovensku dosiahla také rozmery že ju treba považovať za systémovú chybu zasahujúcu všetky sféry fungovania spoločnosti. Pokiaľ bude korupcia v našej krajine tolerovaná bude riziko odhalenia a potrestania korupčného správania sa nízke a možný prospech z neho vysoký pokiaľ budú pretrvávať nedostatočné formálne a laxné neformálne pravidlá nedôjde v tejto oblasti k zásadnejšej zmene.
Dosiahnutie cieľov minimalizovania korupcie si vyžaduje aj zmenu neformálnych pravidiel smerom k praktickému každodennému dodržiavaniu etických hodnôt a aktívnej netolerancie voči korupcii. Zodpovedá to niekoľkogeneračnému procesu. Práve preto niet na čo čakať.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 4. februára 2003.
