Bol to nevídaný rozkmit emócií. Prvý zážitok: od pocitu víťazstva po voľbách v júni 2010 k šoku keď nám Béla Bugár vzápätí oznámil že ako strana pre neho neexistujeme. Potom každodenná spoločná práca. Posledný zážitok: sedíme s Ondrejom Dostálom v straníckej kancelárii u Bélu Bugára a Lászlóa Solymosa dozvedáme sa čo sme vedeli – že s MOSTOM-HÍDOM do predčasných volieb nepôjdeme.
Pokojná atmosféra možno aj štipka ľútosti. Hovoríme spoločne že to bola okrem eurovalu dobrá spolupráca. Ešte v ten istý deň čítam odkaz cez médiá že síce MOST-HÍD v mnohých otázkach našiel s OKS spoločnú reč ale nemôže súhlasiť s vyhranenými postojmi OKS ktoré bránili prijímať zdravé kompromisy v záujme dosiahnutia vyšších cieľov.
Pýtam sa sám seba o ktoré zdravé kompromisy malo ísť a čo mali byť tie vyššie ciele. Spomínam si na voľbu Roberta Fica za podpredsedu NR SR. Nehlasovali sme zaňho lebo bol vyšetrovaný pre podozrenie zo straníckej korupcie. V normálnom štáte by ho to diskvalifikovalo. Bola jeho voľba zdravým kompromisom? Pripomínam si hlasovanie o generálnom prokurátorovi. Hlasovali sme proti Dobroslavovi Trnkovi niektorí koaličníci za. To bol zdravý kompromis? Nezúčastnili sme sa na karteli politických strán porciujúcich si fleky v štátnej správe. To bolo proti zdravému rozumu? Kriticky sme sa vyjadrovali k nečinnosti rezortu školstva pri reforme vzdelávania. Malo byť ticho okolo ničnerobenia tým správnym postupom? Boli sme proti sankciám pri používani štátneho jazyka. Bolo ich prijatie v poriadku? Bol zdravým kompromisom zákon o jazykoch menšín neodstránenie Ficovho zákona o dvojakom občianstve ktoré mali v programe všetky koaličné strany? Vystupovali sme proti plytvaniu verejnými financiami a chceli sme šetriť nad rámec koaličného kompromisu. Bolo to choré? Tlačili sme na zníženie odvodov zamestnancov a nechceli sme dopustiť aby zmeny daňovoodvodového systému poškodili živnostníkov dohodárov ľudí v kultúre a slobodných povolaniach. Nebol toto návrh zdravého kompromisu? Podporovať domáce podnikanie ľudí ktorí živia sami seba nerozširujú armádu nezamestnaných nezaťažujú štátny rozpočet a nestrácajú pocit dôstojnosti ktorý dáva práca? A čo vinári kultivujúci celé regióny? Aj tých ešte postihneme?
Nie neboli to v koalícii zdravé kompromisy ani vyššie ciele. Bolo to kompromisníctvo z obavy pred reformami a vlastným vládnym programom. Neboli to vyššie ciele ale nízke stranícke záujmy. Strach z Fica zo skutočných reforiem. A utvorenie korupčného politického kartelu krížom cez celé politické spektrum. Ach úbohá Iveta Radičová. Ach Béla. Lebo.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 31. októbra 2011.
