Pred prezidentskými voľbami to vyzeralo dlho tak že pôjde o voľbu na základe popularity osobností. V posledných dvoch týždňoch sa však základ prezidentských volieb celkom zmenil. Stali sa z nich voľby politické. Smer podporil Ivana Gašparoviča ktorý sa tak stal kandidátom nacionalistickej a socialistickej politiky. Kandidát ANO Ľubo Roman podporil nominanta SDKÚ Eduarda Kukana a ten sa stal kandidátom slovenského klientelizmu oportunizmu a chápania politiky ako výmenného obchodu. Vladimír Mečiar predstavuje napriek natieračským prácam na HZDS premaľovanom na ĽS ešte stále politiku rozkrádania štátneho majetku únosov a zmarených referend. Kresťanského demokrata Františka Mikloška podporila OKS a SMK čím sa stal kandidátom kresťanských občianskych a maďarských demokratov.
Týmto odkrývaním kariet sa oveľa jasnejšie ukazuje že prezidentské voľby budú zápasom štyroch reálne existujúcich politických blokov reprezentovaných Mečiarom Kukanom Gašparovičom a Mikloškom. Každý kto pôjde k voľbám si musí byť od tejto chvíle vedomý toho že s prezidentským kandidátom volí aj politickú orientáciu: národnú a sociálnu demagógiu v prípade Gašparoviča kšeftárstvo a hľadanie vnútorného nepriateľa v prípade Kukana vládu svojvôle a zlodejstva v prípade Mečiara a slušnú vládu demokracie v prípade Mikloška.
Šancu uspieť má každý zo štvorice kandidátov. Doteraz stabilné preferencie sa budú pred voľbami významne presúvať. Kandidát koalície kresťanských občianskych a maďarských demokratov František Mikloško reprezentuje ľudí ktorí nemajú komunistickú minulosť a dokázali si zachovať osobnú integritu pred novembrom 89 aj po ňom. Takých ľudí je na Slovensku oveľa viac akoby sa zdalo z doterajších preferencií prezidentských kandidátov. Či sa nekomunistickému Slovensku podarí presadiť svojho kandidáta bude závisieť najmä od toho či si to uvedomia všetci priaznivci slušnej demokratickej politiky.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 30. marca 2004.
