V roku 2000 sme spolu s KDH SMK a SDKÚ zviedli v parlamente tvrdý zápas o zákon o slobodnom prístupe k informáciám pri ktorého presadzovaní výdatne pomohli mimovládne organizácie. Jedným z kľúčových bodov zákona o ktorý sa bojovalo azda najtvrdšie bolo ustanovenie umožňujúce občanom žiadať informácie z neukončených správnych konaní. Netreba zabúdať že práve proti tomuto ustanoveniu najzúrivejšie bojovalo HZDS a väčšina vtedajšej opozície.
Nebola to náhoda. Zákon ako celok dával odpoveď na otázku či majú občania právo kontrolovať moc a jej rozhodnutia. Práve ustanovenie umožňujúce občanom žiadať informácie z neukončených správnych konaní však dávalo odpoveď na druhú otázku: majú mať občania plné informácie až po prijatí rozhodnutia alebo majú mať možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiam až po ich prijatí alebo možnosť vstupovať plne informovaní priamo do rozhodovania?
To je podstatný rozdiel. V prvom prípade nemajú občania nijakú možnosť zasiahnuť do rozhodovania s plnými informáciami. Majú síce právo dodatočne sa informovať ale v mnohých prípadoch to znamená že sa môžu usilovať už len o následnú zmenu zlých rozhodnutí. Slovenské Murphyho pravidlo však hovorí že všetko zlé čo sa na Slovensku prijme sa už takmer nedá odstrániť. Na rozdiel od toho dobrého ktoré sa ľahko neraz jedným škrtom pera zmení na horšie. Deje sa to často a najčastejšie poza chrbát verejnosti. A nezriedka aj tak že si to v mori zákonov a trikoch ich navrhovateľov nevšimnú ani samotní poslanci.
Na rozdiel od toho znamená právo na informácie o ešte neukončených správnych konaniach často jedinú možnosť ako zabrániť zlým rozhodnutiam ešte predtým než vôbec vstúpia do platnosti. Jednoducho povedané je to jediná cesta ako si môže občan ušetriť nekonečnú a strastiplnú krížovú cestu k náprave. Prax to za posledné roky dostatočne potvrdila.
Je pochopiteľné že proti tomuto kľúčovému bodu zákona najzúrivejšie brojili práve tí čo pokladajú občana len za nástroj volebnej mašinérie. So sebe vlastnou pýchou to povedal svojho času Vladimír Mečiar: „Voľby sa skončili zvykajte si.“ Asistoval mu pritom vtedy nielen Ivan Gašparovič ale aj Robert Fico ktorý strávil v parlamente ako jediný z opozičných poslancov v novembri 1994 spoločne s Mečiarovou klikou povestnú „noc dlhých nožov“. Bol už vtedy učenlivým žiakom.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám ktorý zakotvoval aj právo občanov žiadať informácie z neukončených správnych konaní bol v roku 2000 veľkým víťazstvom – v tomto prípade nie politikov ale občanov. Minulý rok však vstúpilo do platnosti povestné Murphyho pravidlo „čo sa môže zhoršiť zhorší sa“. Bol prijatý zákon NBS č. 747/2004 o dohľade nad finančným trhom ktorý v článku XIII. novelizuje infozákon tak že mnohé správne konania ako sú rozhodnutia vlády o tzv. významných investíciách stavebné konania územné rozhodnutia priestupkové konania pamiatkové konania a iné správne konania umožňuje nezverejniť. Príklad významných investicií je silný keď napr. vláda dohodnuté podmienky s investorom ktorému poskytuje štátnu pomoc nemusí zverejniť. Ak sa na novelu pozrieme z tohto uhla pohľadu dôvod je jasný.
Tento hrubý zásah do infozákona prehliadli nielen poslanci ale aj občianska verejnosť. Ten kto si však problém všimol bol minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Pripravil novelu infozákona ktorá prináša rad vylepšení vyplývajúcich z praxe. Okrem toho si však uvedomil aj problém súvisiaci s prijatím zákona o dohľade nad finančným trhom. Jeho novela vracia povinnosť zverejňovať informácie z ukončených správnych konaní a to je správne a dobré. Povinnosť zverejňovať aj informácie z neukončených správnych konaní však ponecháva bokom.
Ale ak je rozumné a správne aby mal občan šancu zmeniť zlé rozhodnutia ešte predtým než sa prijmú treba sa vrátiť k pôvodnému zneniu zákona. V ňom sa totiž skrýva jeho hlbší zmysel – právo občana nebyť len dodatočným kibicom ale mať možnosť odvrátiť zlé rozhodnutia. Po tom čo minister Lipšic prijal prvú výzvu – zlepšiť v zákone to čo ukázala prax a napraviť jeden krok ktorý viedol k jeho zásadnému zhoršeniu čaká ho druhá výzva – vrátiť sa k pôvodnému riešeniu a znovu nastoliť povinnosť zverejňovať informácie nielen z ukončených ale aj neukončených správnych konaní. Nielen preto že ide o jeden z najmodernejších európskych zákonov ale najmä preto že je to riešenie pre občanov a v ich prospech.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 19. augusta 2005.