Nedajme sa mýliť: policajní odborári napadli nie osobu ministra ale existenciu poriadku a práva.
Vedúci policajných odborov viedol nedávno policajtov pred Úrad vlády kde vládu vyzývali na odstúpenie a niesli transparent s nápisom „Ak nám nedá peniaze vláda dá nám ich mafia“. To nie je zástoj za ľudské práva ani za obhajobu profesijných a ekonomických záujmov. Ak policajní odborári žiadajú od vlády aby odstúpila nemá to nič spoločné so sociálnymi problémami policajtov. Ak sa verejne vyhrážajú spoluprácou s mafiou nemôžeme sa cítiť bezpeční.
Na najnovšom mítingu policajných odborov zaznela do médií vyhrážka štrajkom. Pritom príslušníkom ozbrojených síl a ozbrojených zborov naša ústava štrajk zakazuje. To nie Vladimír Palko porušuje demokratické práva ale policajní odborári podrývajú autoritu demokratického štátu starajúceho sa o bezpečnosť občanov. Je už len nenáhodným faktom že na čele stojí ako odborársky boss „priateľ“ Litva ktorý sa dnes zaštiťuje európskymi odbormi a ešte v decembri 1989 ako funkcionár komunistického ministerstva vnútra uvažoval o založení policajných odborov ako náhrady za vedúcu úlohu komunistickej strany. Tak ďaleko siaha jeho pokrytectvo a výsmech slušnosti.
Odborári pritom hovoria o požiadavke obnoviť dialóg. Dialógom je sociálny dialóg policajných odborárov s vedením Policajného zboru ktorý je ich zamestnávateľom. Ale odborárskym dialógom nie je výzva na odstúpenie vlády ani vyhrážanie sa spoluprácou s mafiou ani hrozba neústavným štrajkom ani nastrčením dieťaťa aby nieslo politické heslo aké sa neodváži niesť jeho otec. (Televízni diváci si najskôr spomenuli na scény keď dospelí navádzajú vlastné deti na priestupky a trestné činy preto aby ich samotných nemohla polícia stíhať.)
Výzvy na odstúpenie vlády sú priamym zasahovaním do politiky. V demokratickom štáte polícia a armáda nemôžu vyvolávať politické roztržky medzi vládou a opozíciou ani zasahovať do volebného zápasu. Policajti a vojaci musia byť lojálni k demokraticky zvolenej vláde aj k platným zákonom. Ak polícia prekročí túto hranicu alebo jej členovia na to navádzajú nemôžeme sa cítiť bezpeční. Práve to by bol koniec demokracie a tu musí spozornieť každý slobodný občan.
Dialógom je tiež verejná diskusia o tom aké majú byť platy policajtov a či majú odchádzať do slušného dôchodku už v štyridsiatke a pritom ešte dvadsať či tridsať rokov zarábať. Dôležitá je aj verejná diskusia o tom ako nás policajti chránia pred pouličnými vrahmi pred politickými extrémistami a pred korupciou. Rovnako je dialógom diskusia o tom akú výšku daní potrebuje vláda na kvalitné verejné služby na ochranu slobody majetku bezpečnosti a života občanov a ako vláda podporí slobodu a silu ekonomiky aby sme mali čo najlepšie verejné služby.
Policajné odbory však takýto dialóg nevedú. Spolitizovali všetky tieto otázky a spolitizovali aj sami seba lebo poskytli svoj spor slovenskej opozícii. Tak ako pred šestnástimi rokmi uprednostňovali komunistické ilúzie dnes uprednostňujú ilúzie našich socialistov. Asi v nich cítia rovnaký „triedny inštinkt“.
Miroslav Litva si zamieňa anarchiu s demokraciou. Ako by v jeho prípade platila stará známa pravda: komunisti vždy zneužívali demokratické pravidlá aby napokon zakrútili demokracii krk. Svedomie ma preto núti nezostať ticho a postaviť sa na stranu poriadku a práva na stranu ministra vnútra Palka.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 6. decembra 2005.
