Mena Usáma bin Ládin sú plné médiá. Meno Sándor Képíró stálo len za krátku noticku. A predsa obe čosi spája. O Usámovi bin Ládinovi sa po jeho zabití americkou jednotkou SEAL popísala hora papiera. Že ho vôbec nezabili; že ho predsa len zabili. Že bol virtuálnou realitou; že mal sivú bradu. Že riadil osobne teroristické akcie na celom svete; že ich nemohol riadiť z domu ktorý mal spojenie s okolím len pomocou kuriérov. Že Pakistančania nevedeli kde sa nachádza; že to pakistanská tajná služba dobre vedela. Že akcia odsekla hlavu celej al-Káide; že al-Káida už dnes v arabskom svete aj tak nič neznamená.
O deväťdesiatsedemročnom Sándorovi Képíróovi vieme málo. Len to že bol za druhej svetovej vojny dôstojníkom maďarskej polície mal sa podieľať na masakre srbských civilistov a pokladá sa za jedného z posledných žijúcich nacistických zločincov. Sándor Képíró sa na súde v Budapešti bráni ako mnohí pred ním. Hovorí že proces je vykonštruovaný. Že síce pri razii v Novom Sade 21.- 23. januára 1942 ako veliteľ hliadky pri zabíjaní nevinných tridsiatich šiestich civilistov bol ale je nevinný lebo si len plnil povinnosti a súdia ho len preto lebo je posledný žijúci z tých čo tam boli. Pri pojednávaní drží v lone papierik s nápisom: Vrahovia 97-ročného starca.
V prípade Usámu bin Ládina sa rozhorel vášnivý spor či boli dodržané jeho základné ľudské práva a do akej miery porušili Američania voči Pakistanu medzinárodné právo. V prípade Sándora Képíróa si niektorí kladú otázku či treba súdiť starca nad hrobom.
O oboch prípadoch možno vášnivo diskutovať. Netreba však zabúdať na to podstatné. Že ide o základné chápanie spravodlivosti. O to či možno zločiny premlčať. Či sa na ne nemáme pozerať po desiatich rokoch z viacerých strán ako v prípade Usámu bin Ládina alebo po šesťdesiatich šiestich rokoch zhovievavejšie ako v prípade Sándora Képíróa.
Kľúčová otázka ktorá sa vytratila pod nánosom mediálneho hluku či zabudnutia znie nasledovne: Akú pamäť má spravodlivosť? Američania v prípade Usámu bin Ládina odpovedali: Nezabudli sme ani po desiatich rokoch. A Európania v prípade Sándora Képíróa: Nezabudli sme ani po šesťdesiatich šiestich rokoch. Lebo na spravodlivosť na rozdiel od nás kde má podenkovú pamäť sa v západnej civilizácii nezabúda. Nejde o pomstu ale o presvedčenie že zločin nesmie ostať nepotrestaný. Bez ohľadu na to či uplynulo desať alebo šesťdesiatšesť rokov.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 16. mája 2011.
