Na prelome rokov je vhodné pozrieť sa na čo a ako sa v Bratislave budú míňať peniaze z verejných rozpočtov samospráv v roku 2006. Vhodnejšie by však bolo verejne diskutovať a debatovať ešte pred prijímaním rozpočtov mestských častí hlavného mesta a samospráveho kraja.
Mojím cieľom je otvoriť verejnú debatu o tom koľko ako a na čo sa míňajú verejné peniaze. Nie je to cieľ sám osebe. Je to však cesta ktorá môže viesť k poctivosti k verejným úsporám k lepším verejným službám a vo všeobecnosti k našej ekonomickej slobode. Veď ide o míňanie našich daní. Dane by predsa mali byť nízke a ich využitie by malo byť efektívne.
V rozpočte Starého Mesta väčšina peňazí – takmer polovica – pochádza od občanov z dane z príjmu a z miestnych daní. Z predaja nehnuteľností mesta a z ich prenájmu je asi pätina príjmov a rovnako veľa je zo štátneho rozpočtu teda z ďalších daní a poplatkov od občanov. Použitie našich peňazí je z veľkej časti vopred určené podľa rôznych zákonov a povinností obce. Peniaze zo štátneho rozpočtu sú vopred určené na to aby obec v mene štátu zabezpečovala najmä základné školy matriku a sociálnu starostlivosť. Obec nemôže väčšinu našich peňazí ktoré spravuje použiť na iný účel ako je oprava ulíc zeleň kultúrne aktivity a na ďalšie úlohy podľa zákona. Veľký rozdiel je však v tom ako účelne ich používa a koľko a na čo zo svojich povinností rozdelí. A o tom poriadna verejná diskusia nikdy nebola.
Na úradovanie Starého Mesta vrátane odmien poslancov ide spolu celá štvrtina našich peňazí. Napriek tomu že úrad je taký drahý mnohé úradné služby sa nakupujú aj od súkromných dodávateľov napríklad právne služby či správa obecných priestorov. Viaceré výdavky sú zasa sporné. V minulosti to bola výstavba tzv. integračného kopčeka na nábreží Dunaja ktorý mal zviditeľniť predstaviteľov samosprávy. Dnes sú to propagačné akcie ako Korunovačná Bratislava alebo noviny miestneho úradu. Zatiaľ najdrahší výdavok na propagáciu predstaviteľov samosprávy je miestna televízia. Aj preto niektorí poslanci rozpočet nepodporili.
Verejne nebol diskutovaný ani spôsob ako sa využíva obecný majetok. Pritom zastupiteľstvo odmietlo prijať záväzné pravidlá podľa ktorých by sa mali prideľovať obecné byty. Rovnako nemá záujem stanoviť pravidlá na prenájom a predaj obecného majetku. Je tak veľmi pravdepodobné že obec získala a dodnes získava za zverený verejný majetok o dosť menej peňazí ako by mohla.
Verejná kontrola môže priniesť úspory pri výkone verejných služieb. Jasné pravidlá a verejná kontrola by znamenali aj vyššie príjmy z majetku obce. Úspory a zrušenie výdavkov ktoré neslúžia občanom ako aj vyššie príjmy z majetku budú potom môcť naozaj slúžiť občanom. Dnes chýbajú peniaze v školách. Chýbajú aj peniaze na sociálne účely. Staré Mesto má najvyšší podiel starých oslabených občanov. Teraz v zime je viditeľnejší aj problém ľudí bez domova ktorí sa najviac zdržujú v centre mesta. Peniaze na ruku tu nepomôžu ani keby ich bolo koľkokoľvek. Dnešnému verejnému sociálnemu systému chýbajú aktívne programy na motiváciu a zvýšenie vlastnej zodpovednosti týchto ľudí. Aj iné verejné služby sú zrelé na zlepšenie. Treba napríklad spružniť stavebné konanie ochraňovať občanov pred agresívnymi vodičmi či viac opravovať ulice mesta.
Každý verejný rozpočet si preto zasluhuje verejnú pozornosť. Keď sa na úrade pripravuje keď sa do neho zasahuje politicky keď sa schvaľuje v zastupiteľstve a aj keď sa podľa neho peniaze míňajú. V tom vidím úlohu bratislavských poslancov aj aktívnej verejnosti. Chcem veriť že v roku 2006 sa budeme o naše peniaze zaujímať viac.
Článok bol uverejnený v týždenníku Bratislavské noviny dňa 24. januára 2006.
