Posledný marcový deň schválil parlament drvivou väčšinou údajnú záchranu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Lenže vláda len podliezla latku. V skrátenom konaní predĺžila také chatrné parametre solventnosti ktoré zvyšujú riziko väčších problémov než keby vec nechala na normálne ekonomické riešenie.
V roku 2006 vyhlásil Robert Fico križiacku vojnu proti súkromným zdravotným poisťovniam. Negramotným spôsobom zakázal ich zisk. Následne nastavil minimálnu sieť poskytovateľov tak že do nej vpustil iba štátne nemocnice. A ešte požiadal protimonopolný úrad o vyjadrenie či nie je Všeobecná v dominantnom postavení. Pani predsedníčka úradu vedomá si že jej mandát bude obnovovať Ficova vláda rozhodla že zdravotné poisťovne nereprezentujú žiadny trh. A podľa jej logiky kde nie je trh nemôže mať nik dominantné postavenie. Fico tým chcel dosiahnuť aby štátne nemocnice ktoré dostávali od štátnej poisťovne čoraz vyššie úhrady vyvíjali tlak na zvyšovanie úhrad aj od súkromných poisťovní. Hrozili že inak neuzavrú zmluvu. A ak by súkromné poisťovne nemali zmluvy nesplnili by kritérium minimálnej siete a to je už zákonný dôvod na odobratie licencie. Výsledkom bolo že poisťovne nemohli tlačiť nemocnice k vyššej efektivite. Štát navyše spojil dve štátne poisťovne do jednej čím ešte zvýšil svoje dominantné postavenie. Lenže turecké hospodárenie nemohlo dlho vydržať.
Začiatkom tohto roku Ústavný súd rozhodol že zisk zdravotných poisťovní je legálny. Lenže kde je zisk tam je trh a kde je trh tam nesmie byť dominancia jedného subjektu. Pani predsedníčka protimonopolného úradu by dnes mala veľmi zvážiť svoje ďalšie pôsobenie pretože miliardové škody pôjdu aj na jej vrub keďže namiesto nezávislosti a odvahy podliezla latku a prispôsobila sa moci.
Strany dnešnej koalície vyhrali voľby najmä preto že sľubovali riešenia problémov ktoré spôsobila Ficova družina. Za roky 2006 až 2010 vzrástla spotreba štátu o neuveriteľných 75 miliardy eur. Lenže – namiesto riešenia deficitu verejných financií znižovaním spotreby súčasná koalícia zvýšila dane a chystá sa zvyšovať daňovo odvodové zaťaženie úspešných živnostníkov. Plánuje aj zaťaženie úspešných dohodárov teda ľudí ktorí nežiadajú štát o podporu ale privyrábajú si vlastnou usilovnosťou. A v neefektívnom zdravotníctve sa stále stráca 20 centov z každého eura do nenávratna.
Plátanie Všeobecnej nie je riešenie ale zúfalstvo. A hľadanie nových zdrojov z individuálneho zdravotného poistenia bez stanovenia nároku občana na rozsah služieb hradených z verejného poistenia je číra fatamorgána.
Prečo vláda až takto podlieza latku?
Autor je bývalý minister zdravotníctva a predseda Programovej rady OKS.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 11. apríla 2011.
