Hovorí sa tomu chytať psa za chvost. V politickom jazyku to znamená neriešiť problémy aktívne ale reagovať na ne až keď vypuknú a potom hasiť požiar. Myslím že to je najväčší problém vládnej koalície.
Už pri vzniku koalície bolo jasné že okrem štyroch strán bude koaličnú zostavu tvoriť aj OKS ako fungujúca politická strana s tradíciou novembra 1989 a občianske zoskupenie Obyčajní ľudia a že pri každej z nich tvoria ich štyria poslanci koaličnú väčšinu. Koalícia sa skryla za nepochopiteľnú kruhovú obranu OKS ani Občajní ľudia nedostali nijaký status v rámci Koaličnej rady ani miesta vo vláde a štátnej správe čo vedie k ustavičným nedorozumeniam a k „radostnému“ odhaľovaniu straníckeho klientelizmu pri obsadzovaní miest v štátnej správe a v štátnych podnikoch kde sa už dávno zabudlo na niekdajšie dobré predsavzatia odpolitizovať ich.
Druhým príkladom sa stala voľba generálneho prokurátora. Vládna koalícia mohla ešte počas funkčného obdobia starého prokurátora zmeniť zákon a voliť nového podľa neho. Zvolila si však opačný postup a na radosť opozície odhalila svoje mäkké podbruško v ktorom si koaličné strany vzájomne vyhadzujú na oči skorumpovanosť.
Najnovším príkladom je dvojaké občianstvo. Jeho problém je zrejmý od prijatia Orbánovho zákona a Ficovho protizákona. Ani jeden nezodpovedá súčasným európskym štandardom na ktorých stojí a padá Európska únia. Orbánovo dvojaké občianstvo bez väzby na narodenie štúdium a pobyt sa vracia k versaillskej a trianonskej nostalgii. Skúsme si len predstaviť ako by reagovali susedia na pokusy Rakúšanov o dvojaké občianstvo južných Tirolčanov či na pokusy Nemcov o dvojaké občianstvo Alsasanov. Orbánovo riešenie zodpovedá skôr balkánsko-byzantínskemu modelu preto ho v Srbsku Rumunsku a na Ukrajine sprevádza také ticho.
Z tohto hľadiska zodpovedá slovenský návrh dvojstrannej medzinárodnej zmluvy štandardným európskym pomerom. Nemožno však automaticky predpokladať že maďarská strana ho len tak prijme a zakladať na tom návrh slovenského zákona o dvojakom občianstve. Druhú stranu mince tvorí totiž otázka ktorá vyplýva na rozdiel od medzinárodnej zmluvy stanovujúcej vzájomné podmienky udeľovania druhého občianstva zo všetkých tých návrhov slovenského zákona o dvojakom občianstve ktoré ho umožňujú otvorene či skryto odňať. Lebo zbaviť občana občianstva štátu v ktorom žije odporuje tým istým povojnovým princípom na ktorých stojí dnešná Európa.
Naša výzva spočíva teda v tom či nevieme odpovedať na neeurópsku dieru ináč ako neeurópskou záplatou. To je otázka pre vládnu koalíciu na ktorú nevie nájsť odpoveď.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 21. februára 2011.
