Slovensko sa nepohybuje po roku 1989 na jednej dráhe ale kyvadlovým pohybom. Tvoria ho na jednej strane prvé ponovembrové vlády (pokiaľ ešte boli naplnené étosom novembrových námestí a verejnosti ktorá sa postavila proti komunistickému násiliu) a vláda Jána Čarnogurského ktorá vzdorovala Mečiarovej lži dve Dzurindove vlády a dnešná vláda Ivety Radičovej na druhej strane dve Mečiarove a jedna Ficova vláda. Dá sa to tak povedať pri všetkom zjednodušení a chybách ktoré jednotlivé ponovembrové vlády narobili a nebolo ich málo.
Dnes sa však začínajú ozývať z ponovembrového tábora hlasy že oba pohyby treba spojiť. Ján Čarnogurský hovorí politickým jazykom o experimente veľkej koalície. Problém však spočíva v tom že ešte stále nejde o spoločnú trasu s preklenuteľnými odchýlkami ale o kyvadlový pohyb v opačných smeroch.
Výsledkom hľadania takéhoto spojenia nespojiteľného sú potom polovičaté riešenia. Polovičatosť prvých ponovembrových vlád spočívala v nevydarenom pokuse o historický kompromis revolučného prechodu z totalitního systému na demokratický bez revolučného násilia. Polovičatosť dvoch Dzurindových vlád spočívala zase v tom že sa síce postavili za reformy ale nie proti skorumpovanosti Mečiarovho režimu pred ktorou zatvorili oči a v niektorých ohľadoch ju ešte zdokonalili.
Dnešná vláda trpí na polovičatosť ktorá sprevádza celé ponovembrové obdobie. Spočíva v nedôslednosti pri odstraňovaní negatívnych nánosov protinovembrových režimov v našom prípade Ficovho. Platí to o všetkých oblastiach vrátane ekonomickej a sociálnej ale najnápadnejšie je to v oblasti súdnictva zdravotníctva vzdelávania a kultúrnosti.
Príklady sú notoricky známe. Svätoplukova socha tento symbol spojenia komunistického umeleckého režimizmu s nacionalistickým výkladom slovenských dejín stojí ešte stále na hradnom nádvorí. Polovičaté je riešenie ktoré neodstránilo v školách nanucované pseudovlastenectvo. Polovičaté je aj riešenie ktoré umožňuje ešte stále pokutovanie pri používaní slovenského jazyka. A polovičaté je aj riešenie ktorým sa prenášajú dvadsaťročné neriešené usadeniny v Slovenskej televízii na Slovenský rozhlas.
Polovičatosť riešení je príznačná pre oblasť vzdelávania. Charakterizuje ju základná téza že v ňom netreba robiť po Mikolajovej pseudoreforme nijaké základné zmeny. Vybíja sa potom v zástupných problémoch akým je celkom zbytočné zavedenie povinnej angličtiny či navrhovaný ionescovský návrh na zbavovanie vysokoškolských titulov a usiluje sa riešiť komplexný problém akým sú učebnice ako jednoduchú technickú otázku.
Situácia v súdnictve je ešte oveľa komplikovanejšia lebo naráža na personálne balvany harabinovskej veľkosti a dlhodobú rezistenciu súdnictva okorenenú polovičatosťami okolo voľby generálneho prokurátora. Osobitnou oblasťou je klientelizmus a korupcia lebo na ňu je verejnosť najcitlivejšia; jej nové signály začínáme zaznamenávať v zdravotníctve.
Nie je mojím úmyslom nariekať nad rozliatym mliekom ani do niečoho vŕtať. Chcem len povedať že namiesto úvah o experimentálnom spájaní nespojiteľného dávam prednosť nepolovičatým riešeniam.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 17. januára 2011.
