Niektorí ho považujú za mediálneho exhibicionistu. On však hovorí že chce najmä upozorňovať na absurdnosť niektorých zákonov. Spolu s jeho OKS kandiduje na kandidátke Mostu a verí že do parlamentu sa prekrúžkuje. Občiansky aktivista a konzervatívny politik Ondrej Dostál.
Pred pár dňami ste sa boli udať kvôli flámskej poézií na ministerstve kultúry. Čo je podľa vás v neporiadku s jazykovým zákonom?
Jazykový zákon je zlý z dvoch dôvodov. Po prvé obmedzuje slobodu prejavu a slobodné šírenie informácií. Bez ohľadu na národnosť alebo príslušnosť k národnostnej menšine. Po druhé jeho zámerom je symbolicky ukázať Maďarom na Slovensku kto je tu pánom a vyvolávať tak národnostné napätie proste osvedčená hra maďarskou kartou. Na ten prvý aspekt sa snažím upozorňovať prostredníctvom občianskeho združenia Priatelia slobodných informácií (PSI) ktoré opakovane porušuje jazykový zákon v situáciách ktoré nemajú nič spoločné s menšinami. Napríklad plagátom s anglickým nápisom „Bridget I. love You Mark“ ktorý už niekoľko mesiacov visí pred ministerstvom kultúry bulletínom ku hre ministra kultúry Mareka Maďariča ktorý sme vydali v španielčine alebo verejným recitovaním veršov európskeho prezidenta Hermana van Rompuya vo flámčine. To všetko je v rozpore s jazykovým zákonom hoci je to úplne absurdné pretože také konanie vôbec nikomu neškodí. Protimaďarský aspekt a skutočný účel jazykového zákona je zasa zrejmý z toho že kým na naše provokatívne porušovanie jazykového zákona ktoré robíme ministerstvu kultúry pod nosom a vždy ho ministerstvu ohlásime dosiaľ neprišla žiadna reakcia keď je však podozrenie že zákon porušil niekto z Maďarov jazyková polícia je schopná zakročiť veľmi promptne. Anglický nápis priamo pred budovou ministerstva je v poriadku ale voči bilbordom SMK v maďarčine aj voči bilbordom strany MOST-HÍD ktoré sú v niektorých prípadoch dvojjazyčné ale maďarský text je väčší ako slovenský ministerstvo zakročí. Bulletín v španielčine k hre hranej v divadle Astorka Korzo 90 ktoré sídli v budove ministerstva nevyvolal žiadnu reakciu. Ale pozvánka na hru maďarských ochotníkov ktorá bola iba sčasti v slovenčine stála tetám z ministerstva za kontrolný výsadok do Klasova.
Súčasná garnitúra prijala s veľkou pompou niekoľko zákonov na ktorých absurdnosť poukazujete originálnymi a mediálne príťažlivými spôsobmi. Čo by ste však odkázali ľuďom ktorí vás považujú za exhibicionistu vyčítajúc vám že chcete byť len zaujímavý a upútavať na seba pozornosť?
Ľuďom ktorí ma považujú za exhibicionistu by som odkázal nech si pokojne ďalej myslia že to všetko robím len preto aby som na seba upútal pozornosť. Veď aký iný dôvod by som asi mohol mať však? Tým ostatným by som však povedal napríklad to že jazykový zákon som kritizoval už v roku 1995 ako redaktor denníka SME v čase keď tento zákon mečiarovci prijímali. Potom som o ňom roky písal ako sociológ zaoberajúci sa témou národnostných menšín napríklad v súhrnných správach o stave Slovenska ktoré každoročne vydáva Inštitút pre verejné otázky. Keď v roku 2008 prišlo ministerstvo kultúry s návrhom novely ktorou sa opätovne do zákona mali vrátiť pokuty za jeho porušovanie pripravil a zorganizoval som hromadnú pripomienku ktorú podporilo niekoľko stoviek občanov a vďaka ktorej sa v novele podarilo upraviť aspoň ustanovenia ktoré by obmedzili používanie češtiny v úradnom styku. A teraz poukazujem na absurdnosti ktoré v tom zákone sú. Absurdnou formou pretože taký je ten zákon. Venujem sa veciam verejným a to nemôžem robiť potajme v pivnici. Ak chcem niečo ovplyvniť musím to robiť tak aby si to niekto všimol.
Nedávno sa v súvislosti s vami skloňovalo jedno kontroverzné rozhodnutie Najvyššieho súdu v ktorom zaznela veľmi svojská interpretácia pojmu „informácia“. Mohli by ste k tomu prípadu povedať viac?
V júli 2006 sa moci ujal kabinet Roberta Fica. Na svojom prvom zasadnutí odvolal všetkých štátnych tajomníkov predchádzajúcej Dzurindovej vlády. Prvá informácia bola že na návrh premiéra čo by bolo v rozpore so zákonom pretože sa tak malo udiať na návrh príslušných ministrov. Jeden z odvolaných štátnych tajomníkov Miroslav Beblavý na to upozornil ale reakcia Úradu vlády bola taká že to v skutočnosti navrhli ministri priamo na rokovaní a všetko bolo v poriadku. Chcel som si to overiť a vyžiadal som si zvukový záznam z prvého rokovania Ficovej vlády na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Úrad vlády mi ho odmietol sprístupniť. Keďže som presvedčený že v zákone nie je nič čo by bránilo sprístupneniu zvukového záznamu zažaloval som Úrad vlády a v roku 2007 Krajský súd v Bratislave vyhovel moje žalobe a rozhodnutie Úradu vlády zrušil. Úrad vlády sa mojou žiadosťou musel zaoberať ešte raz a znovu ju odmietol. Tento raz použil iné ale podľa môjho názoru tiež protizákonné argumenty. Opäť som podal žalobu. Tú však minulý rok krajský súd odmietol hoci mi dal za pravdu v časti o ktorú sa opieral výrok rozhodnutia Úradu vlády a s Úradom vlády sa stotožnil len v časti odôvodnenia ktorá nemala žiadny vzťah k samotnému výroku rozhodnutia. Odvolal som sa na Najvyšší súd a ten to celé zaklincoval tým že spochybnil žeby zvukový záznam ale trebárs aj dokumenty alebo zmluvy mali charakter informácie. Ak by sa s takýmto postojom stotožnili aj iné súdy a úrady čaká nás doba temna lebo úrady začnú robiť so sprístupňovaním informácií ešte väčšie obštrukcie ako doteraz a možnosť verejnosti pozerať sa politikom na prsty a kontrolovať ich bačovanie s verejnými prostriedkami sa výrazne zúži. Našťastie ešte existuje možnosť potiahnuť túto vec do Košíc na Ústavný súd takže nie je definitívne rozhodnuté.
Ste Slovák no kandidujete aj s ďalšími kolegami z OKS na kandidátke Bugárovej strany Most. Čo vás k tomu viedlo?
MOST-HÍD sa pri svojom vzniku zadefinoval ako strana spolupráce. Zakladali ho najmä tí z predstaviteľov maďarskej menšiny na Slovensku ktorí sa dlhodobo profilovali ako umiernenejší a ústretovejší v slovensko-maďarských vzťahoch. A v OKS sú zasa ľudia ktorí už od Novembra 89 presadzovali myšlienku spolupráce slovenských a maďarských demokratov. Nacionalisti zo súčasnej vládnej koalície majú hru maďarskou kartou ako svoju základnú agendu. Ale aj väčšina slovenských demokratov z dnešnej opozície pristupovala k slovenským Maďarom dlho veľmi podozrievavo a dodnes istú rezervovanosť úplne neprekonali. My hovoríme že nie je dôležité či je človek Slovák Maďar Róm alebo Rusín dôležité je ako sa chová ako koná čo presadzuje. A že medzi Slovákmi a Maďarmi netreba vyvolávať napätie ale snažiť sa nachádzať cestu k spolupráci a vzájomnej dôvere. Je logické že MOST-HÍD a OKS si našli k sebe cestu.
Vy osobne ste až na 23. mieste kandidátky Mostu. Aj keď sa táto strana dostane do parlamentu 23 poslancov asi mať nebude. Ako sa chcete dostať dnu?
S Mostom sme sa dohodli že kandidáti OKS budú na miestach končiacich číslovkou 3 počínajúc miestom číslo 13 na ktorom je predseda OKS Peter Zajac. Ja som druhým kandidátom OKS a na kandidátke mám číslo 23 pokračuje František Šebej s číslom 33 Peter Osuský ako číslo 43 a tak ďalej až po 143. Proste v každej desiatke okrem prvej má OKS jedného kandidáta. Vzhľadom na naše preferencie to považujem za korektnú dohodu. Na to aby sa kandidát prekrúžkoval dopredu musí získať aspoň 3 percentá z hlasov odovzdaných pre príslušnú politickú stranu. V prípade Mostu to bude len pár tisíc hlasov. Ak voliči OKS prídu voliť budú voliť Most a krúžkovať kandidátov OKS existuje veľká šanca že bude mať OKS zastúpenie v budúcom parlamente.
Čomu konkrétne by ste sa chceli v Národnej rade venovať? Prečo by mal volič veriť že tam nebudete len sedieť a poberať plat ako mnohí poslanci o ktorých sme štyri roky nič nepočuli?
Voličom ktorí majú vo vzťahu ku mne takéto podozrenie by som odporučil aby skočili na pivo s ľuďmi ktorí ma považujú za exhibicionistu. Tí im vysvetlia že chcem byť zaujímavý a upútavať na seba pozornosť takže si určite nenechám ujsť takú príležitosť keď už budem v parlamente. Ale vážne. Ak som niekoho nepresvedčil mojou doterajšou činnosťou je zbytočné čokoľvek sľubovať. K návrhom zákonov som sa vyjadroval aj doteraz hoci som nebol poslancom – cez hromadné pripomienky verejnosti pozmeňujúce návrhy alebo cez články na blogu a v novinách. Prečo by som s tým mal prestať keby som získal možnosť robiť to priamo na pôde parlamentu? Určite nebudem čušať ako voš pod chrastou. Môj záujem sa neobmedzuje iba na jeden rezort. V parlamente by som sa ako poslanec sústredil na dva základné ciele. Na veci ktoré budú rozširovať priestor pre slobodné konanie ľudí a pre ich zodpovednosť za vlastné životy. A po druhé na otázky súvisiace s kontrolou moci transparentnosťou a bojom proti korupcii. Nech už sa opozičnej pravici podarí vyhrať voľby a zostaviť vládu alebo budeme v opozícii voči ďalšej Ficovej vláde potrebné to bude v oboch prípadoch.
Avizovali ste podanie trestného oznámenia v súvislosti s bilbordom SNS. Máte však nejaké konkrétne riešenia rómskej otázky? Čo by ste odkázali slušným ľuďom ktorí na mnohých miestach žijú v dennodennom ohrození neprispôsobivými občanmi a cítia sa byť politikmi opustení?
Na rómsku otázku nikto nemá jednoduché riešenie. Nie je šanca vyriešiť ju šibnutím čarovného prútika. Bude to trvať dlhé roky a vyžiada si to veľa peňazí a úsilia. Podstatné je sústrediť sa na vzdelanie. Dôležité je vyžadovať za sociálne dávky protihodnotu vo forme práce alebo inej aktivity. Nesúhlasím však s tým keď niekto túto tému zneužíva na zvyšovanie vlastnej popularity rasistickou propagandou. Zásadu že poskytovanie sociálnej podpory vo finančnej forme má byť pre práceschopného človeka podmienené jeho prácou presadzuje OKS už dlhé roky. Netýka sa však iba Rómov ale všetkých ľudí ktorí chcú od štátu sociálne dávky. Na druhej strane si uvedomujem že život slušných ľudí v blízkosti neprispôsobivých je vážny problém ktorý štát zanedbáva. Tu s riešením nemožno čakať až dorastú budúce generácie na ktorých sa prejavia opatrenia v oblasti vzdelávania. Úprimne povedané nerozumiem prečo štátna moc nezasiahne nevyšle do takýchto lokalít viac policajtov a nezabezpečí poriadok. Vo všeobecnosti som priaznivcom obmedzovania pôsobnosti štátu garantovanie bezpečnosti občanov je však jednou zo základných úloh štátu. Ak to má stáť viac peňazí nech to stojí viac peňazí. Ak sa štát nemá starať o bezpečnosť vlastných občanov načo ho potom vôbec máme?
Čo si myslíte o pomoci Grécku? Mali by sme im poskytnúť pôžičku?
Nie nemali. Pôžička Grécku iba oddiali problém ale nevyrieši ho.
Ste politikom Občianskej konzervatívnej strany. Čo pre vás znamená slovo „konzervatívec“ a najmä čo to znamená byť konzervatívcom na súčasnom Slovensku?
Konzervatívci sú vo svete aj na Slovensku rôzni neexistuje žiadna jednotná definícia. Ja patrím k tým konzervatívcom ktorí kladú dôraz na slobodu ale uvedomujú si že s ňou je spojená aj zodpovednosť rešpektujú skúsenosť ale nebránia sa zmenám pokiaľ sú odôvodnené veria v zdravý rozum a nemyslia si že pravda a slušnosť sú len prázdne frázy.
Ste tiež riaditeľom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Čo by asi dnes povedal Štefánik keby videl súčasnú slovenskú politickú scénu?
Štefánik by povedal že je to hrozné. A 12. júna by prišiel do volebnej miestnosti na hlasovacom lístku MOST-HÍD by zakrúžkoval štyroch kandidátov OKS a vhodil ho do volebnej urny.
Lukáš Krivošík rozhovor bol pôvodne publikovaný na stránkach spravodajského portálu aktuality.sk dňa 23. mája 2010.