„Kto stojí na chodníku nebuduje republiku. Kto nejde s nami ide proti nám“. Heslá z čias triedneho boja a boja proti imperializmu kachličkovania kúpeľní a výletov vyvolených na Maltu hradených zo štipendia.
Celá ideológia tej doby bola postavená na nepriateľstve voči slobodnému svetu a a klamstve voči vlastným občanom. Enemy nepriateľ bol nevyhnutný. Momentálne tiež – na Slovensku je to každý kto nezdieľa názory najsilnejšej strany. Bez neho nevie Robert Fico existovať.
Funguje to jednoducho. Najprv si premiér vytvorí nepriateľa potom proti nemu zvádza ľúte boje a potom v nich zvíťazí. Napríklad v zdravotníctve. Úhlavným nepriateľom sa preňho stala reforma ktorú sme konečne po dlhých rokoch začali. Každá jej časť každá jej myšlienka musela byť porazená. Pamätám si ako vykrikoval o nehoráznych vysokých úhradách v záchrannej službe. Keď vybuchli Nováky stíchol aby nakoniec rozdával záchranárom hodinky. Alebo Veriteľ. Nádherný nepriateľ ale iba dovtedy kým sa neukázalo že to bolo ako v rádiu Jerevan. Podvádzalo sa tam síce veľa nie však za Zajaca ale po ňom za vlády Smeru…
A potom súkromné zdravotné poisťovne – to bol vlajkový nepriateľ. Zákazom zisku si Fico vykoledoval malér na úrovni desiatok miliárd keďže reálne hrozí že štát prehrá arbitráže. Lenže podľa neho vojnu vyhral. A v bojových aktivitách prestal až v momente keď sa X okolo zdravotných poisťovní začali motať Chrenek či Široký.
Pravica je tiež veľmi obľúbený nepriateľ. Určite je v područí Američanov a tí sú odjakživa imperialisti. Navyše kríza vzikla ich vinou a kríza je predsa tá nepriateľka ktorá bráni budovať sociálny štát aj diaľnice.
Asi preto je sociálny štát iba fatamorgána. Vlastné nezmysly v zákone o sociálnych službách mala najsociálnejšia ministerka odstrániť namiesto toho potrebnú novelu stiahla z parlamentu. Asi preto že by ju podporila aj opozícia. Budovanie diaľnic pripomína sľuby o ružových zajtrajškoch ktoré sme počúvali 40 rokov. Keď sa ružové zajtrajšky nedostavovali našli si komunisti nepriateľa. Fico má vlohy pre takýto politický marketing ktorý mu zatiaľ zabezpečuje silné postavenie. A pritom neprekáža že vlohy nemajú jeho ministri. To čo predvádzal Vážny ako reakciu na kritiku predražených PPP projektov jeho reči o plotoch a rezerváciách sa podobalo na prednášky politrukov ktoré som zažil na západnej hranici ČSSR v sedemdesiatych rokoch.
Záhoráci často hovoria „ enem my“. To je podstata Ficovho chápania moci. Enemy.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 3. mája 2010.
