Medzi zlatoúste výroky našej vysokoškolskej vojny patrili slová podplukovníka Vlada Bukvu: „Telefónny prístroj TP 25 je telefónny prístorj TP 25. Telefónny prístroj TP 25 sa skladá zo samotného telefónneho prístroja TP 25 a zo šnúry“. Analogicky by sa dalo povedať že obložené chlebíčky boli obložené chlebíčky a skladali sa zo samotného chlebíčka a z oblohy.
Obložené chlebíčky boli pevnou a nerozbornou súčasťou nášho bufeťáckeho života. Základná vlastnosť obloženého chlebíčka spočívala v tom že ostal na pulte kým sa nepredal alebo tam nestvrdol. Trvalo to tri aj štyri dni a vtedy nadobudol obložený chlebíček zvláštnu žltačkovú farbu.
Bufeťácky obložený chlebíček netvrdol ako obschnutý chlieb ale gumovateľ. Kulinárne umenie spočívalo v schopnosti odlepiť zgumovatenú masu od podnebia a chlebíček prehltnúť.
Obloha sa skladala z vajca natvrdo šunkovej salámy majonézy uhorky. Oživením bol tresčí vlašský a v prepychovom vydaní parížsky šalát. Ako tak stál chlebíček na pulte maslo žltkavelo okraje šunkovej salámy sa scvrkávali uhorka šúverila a majonéza nadobúdala charakteristický bufeťácky pach.
Nechcem sa dodatočne tváriť ako estét. S obloženým chlebíčkom som strávil v bufetoch mladosť ba aj autobusácku dospelosť. Bufety páchli akýmsi vlhkým skysnutým dusnom. V modernizovanej podobe sa volali automat alebo mliečny bar. Mliečne bary mali zrejme vymeniť tie nočné ale nezdravé ponocovanie celkom nevykántrili. V istom veku sme prosto prestúpili z mliečnych barov do nočných a nahradili bufety Kryštál barom a ešte neskôr Jaltou.
Ach obložené chlebíčky! Smutno je páni na Slovensku! Trojka uháňa časom a bufety nám uviazli v pamäti spolu s fúzkatými a nabrilantínovanými holičmi prechádzajúcimi strojčekom našimi hlavami akoby rozorávali medze s mliekárňami v ktorých sa krájalo ukrajinské maslo nožom a mlieko nalievalo odmerkou do kanvičky ale aj so šumienkou žuvačkou zo živice dômyselnou náhradou za cheving gum. S pepermintovými pendrekmi ampliónmi z ktorých sa ozývalo: „Marína Marína Marína“ s koňmi púšťajúcimi na dlažbu ulíc lajná.
Je však načase aby som vyšiel s farbou von. Nejde mi o nostalgickú spomienku. Za metaforu obloženého chlebíčka vďačím Mariánovi Labudovi ktorý ju použil v rozhovore pre Piatkový magazín Lidových novín keď chcel charakterizovať čo reprezentuje predseda českých sociálnych demokratov Jiří Paroubek.
Bola to pekná metafora a k Paroubkovi sa hodila. Bol to napokon on ktorý – keď už nebol námestníkom raja – bol aspoň námestníkom RaJa. Štátny podnik Reštaurácie a jedálne mali byť stelesnením raja ale stali sa len symbolom ulievania peňazí a čachrovania s potravinami. V tom bol RaJ hotovým rajom. Dnes by sa dalo povedať že to nebolo nič oproti dnešným čachrom ale čo sa v mladosti naučíš v starobe akoby si našiel…
Chcem povedať že aj Fico s Mečiarom a Slotom sú takým obloženým chlebíčkom. Rovno sa ospravedlňujem všetkým čo už o nich nechcú nič počuť a prosím ich aby na tomto mieste prestali čítať. Skromne len podotýkam že oblohou na ich sendviči je slogan: Kto nejde s nami ide proti nám. To heslo spred dvadsatich rokov má žltačkovú farbu zošúverené okraje scvrknutú uhorku a smrdí. Robí nepriateľov z občanov hrdých obcí zo študentiek právnikov novinárov poctivých sudcov kreatívnych učiteľov rozmýšľajúcich ľudí nepodkupných podnikateľov kamiónistov firiem ktoré nám prinášajú obživu.
Je to čisté bufeťáctvo. Fico a spol. nám ponúkajú raj a prinášajú RaJ. Pre seba a svojich kamošov kapitalizmus pre ostatných reálny socializmus.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 1. februára 2010.
