O tom že nespokojnosť s riešením či skôr neriešením problémov Rómov je na Slovensku čoraz väčšia ľudia sú naštvanejší a situácia čoraz horšieho spolunažívania ťaživá nepochybuje nikto. Na stretnutí so študentami o tom hovoril aj Róbert Fico. Nepovedal nič nové. Vyslal však dva paličské signály.
Prvý adresoval slovenskej verejnosti druhý medzinárodnému spoločenstvu. Prvý je jednoduchý: rómsky problém na Slovensku je extrémny preto ho treba riešiť extrémnymi prostriedkami. Za hlavné extrémne opatrenie pokladá „umiestnenie rómskych detí napriek nesúhlasu rodičov v nejakých špeciálnych zariadeniach“. Róbert Fico vie lebo sa ľudskými právami zaoberal že odňatie detí rodičom napriek ich nesúhlasu je hrubým porušovaním základných ľudských práv zakotvených v Ústave ktoré patria medzi univerzálne hodnoty medzinárodného spoločenstva. Vie že ich porušujú len totalitné diktátorské a autokratické režimy. To nie sú názory akýchsi „ľudskoprávnych svätuškárov celej Európy“ ale základ na ktorom stojí dnešná civilizácia. Róbert Fico vie že v slobodnom demokratickom medzinárodnom spoločenstve – a hoci ju ani raz nespomenie má na mysli Európsku úniu lebo v prípade Slovenska nemôže ísť o nikoho iného – je to neprijateľný extrémizmus.
Druhý signál adresuje Róbert Fico fakticky Európskej únii. Hovorí že bez medzinárodnej podpory extrémnym opatreniam sa na Slovensku rómsky problém riešiť nedá. Zároveň tvrdí že v medzinárodnej politike nejde a nikdy nešlo o nijaké hodnoty. Chce teda od medzinárodného spoločenstva ktorého hodnotám neverí podporu pre extrémne riešenia o ktorých vie že odporujú jeho základným hodnotám.
Z týchto myšlienkových premetov Róberta Fica vyplývajú dva závery. Prvý je jasný – Fico rezignuje na demokratické riešenie rómskeho problému. Druhý je smutný – úbohý vládny splnomocnenec Peter Pollák. Buď bude rešpektovať Ficov extrémizmus a ostane alebo ľudské práva a odíde. Jeho sen úspešného rómskeho príbehu sa rozplynie tak či tak.
Článok bol uverejnený na blogu Petra Zajaca na webe týždenníka .týždeň dňa 21. februára 2013.
