V poslednom čase sme v politike svedkami zvláštnej straty pamäti. Akoby pod heslom „nemôžeme sa donekonečna venovať minulosti musíme sa sústrediť na budúcnosť“ vznikala tichá nepísaná dohoda že zamlčíme zabudneme alebo si vytesníme z pamäti konflikty ktoré určovali politiku posledných pätnástich rokov a rozhodovali o smerovaní Slovenska.
Tak vraj máme kvôli budúcnosti zabudnúť na zavlečenie občana Slovenskej republiky do cudzieho štátu na temnú vraždu jeho svedka na zmarenie referenda na amnestovanie trestných činov na rozkrádanie štátu na majetok politikov a podnikateľov ďaleko presahujúci ich legálne príjmy. Zrejme rovnako ako máme zabudnúť na vzájomné srbské a chorvátske násilie v 90. rokoch.
Nové na tejto rétorike je len to že sa ňou dnes neoháňajú len pôvodní aktéri ale aj ich bývalí kritici. Skrývajú sa pritom za floskule o reformnom potenciáli HZDS. Smutné je že advokátom tejto rétoriky sa stal Ivan Mikloš ktorý jej dodáva reformné zdanie.
Nerastie tým dôveryhodnosť HZDS ale nedôveryhodnosť reformných tvárí. Fakty hovoria jasnou rečou. HZDS je od svojho vzniku podnes protireformnou stranou čo naposledy dokázalo pri hlasovaní o začiatku školskej reformy. Dnešný verbálny príklon k reformám na tom nič nemení. Pokiaľ bolo HZDS v rokoch 1992 – 1998 pri moci zmietlo zo stola všetky reformy; odkedy je od roku 1998 v opozícii vystupovalo a hlasovalo bez výnimky proti všetkým reformám.
Ide tu o niečo iné. Ak HZDS nepovalilo súčasnú vládu neurobilo to z priazne voči reformám ale len preto lebo sa domnieva že je to preň výhodné. Mečiar chce v opozícii zosilnieť a pripraviť si pôdu pre návrat k moci po budúcich voľbách. To prvé je ilúziou to druhé veľmi otázne.
Rétorika SDKÚ nevypovedá o tom ako sa priblížilo HZDS k reformám ale ako sa priblížila SDKÚ k Mečiarovi. Ak platí jeho veta: HZDS som ja nezmenilo sa HZDS ani o milimeter lebo o milimeter sa nezmenil Mečiar.
Strata pamäti SDKÚ má však okrem tichého legitimovania toho najhoršieho čo sa na Slovensku po roku 1989 udialo aj praktickú stránku. Jej špekulácie sú nereálne lebo vychádzajú z nesprávnych predpokladov. Nie je jasné odkiaľ berie SDKÚ istotu že vytvorí po voľbách vládu s HZDS. Neexistuje zatiaľ nijaká dohoda a už tobôž nie automatická danosť že do takejto koalície by šli KDH a SMK – a bez nich SDKÚ s HZDS vládu nezostaví.
Skôr to vyzerá tak že SDKÚ opakuje chybu z prezidentských volieb – myslí si že najväčší zisk prináša postup na vlastnú päsť. Môže sa však zmýliť rovnako ako v prezidentských voľbách. A to isté sa môže prihodiť aj Mečiarovi. HZDS môže ostať po voľbách mimo hry alebo môžu hrať hru o účasť na moci Mečiarovi spolustraníci bez Mečiara. V tejto chvíli ich síce zahriakol a do konca volebného obdobia budú už hovoriť len ústami doživotného predsedu ale po voľbách sa môžu od neho odpútať a ak sa nedostanú na kandidátku môžu to pokojne urobiť už pred voľbami. Nebolo by to prvý raz.
Ťažko v tejto chvíli predvídať kto s kým bude na Slovensku vládnuť po budúcich voľbách a nemá veľký zmysel o tom špekulovať lebo dnes to už môže naozaj takmer každý s každým. V každom prípade vzíde však budúca vláda z najhoršieho rozloženia politických síl v parlamente po roku 1989.
Je pritom zvláštne aký húževnatý život majú mediálne špekulácie o nepravdepodobných variantoch a ako sa po prstoch obchádzajú tie pravdepodobné. Už dnes je celkom zrejmé že mimo špekulácií SDKÚ vzniká rovnako ako pred prezidentskými voľbami a s požehnaním súčasného sociálne cítiaceho a národne mysliaceho prezidenta blok Smer HZD SNS.
A vzniká nielen ako protivládny ale aj ako protimečiarovský blok. Nebolo by prekvapujúce keby v parlamentných voľbách alebo po nich vystúpil ako hrádza proti nástupu Vladimíra Mečiara k moci a vystavil proreformných voličov ďalším útrapám z rozumu.
Strata pamäti je jedným z variantov ideovej vyprázdnenosti dnešnej politiky. Jej reformnú tvár prekrýva politická maska zatvárajúca oči pred zločinmi trestnými činmi nasadená na vzájomnej tolerancii korupcie. Táto politika si neuvedomuje len jedno – kto zabúda na minulosť prichádza o budúcnosť.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 31. marca 2005.
