Národná rada SR prijala z troch prezidentom vrátených zákonov vyrovnávajúcich sa s komunistickou minulosťou len jeden: zákon o pamäti národa. Zákon o spoľahlivosti pre prácu v tajných službách a novelu Trestného zákona podľa ktorej by bolo možné odsúdiť každého kto verejne prejavuje sympatie ku komunizmu alebo toho kto verejne popiera spochybňuje schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť zločiny komunizmu parlament neprijal.
Správanie slovenského parlamentu je často nepochopiteľné a chaotické. V tomto prípade však má zjavnú vnútornú logiku. Parlament prijal len ten z troch návrhov ktorý umožňuje pohľad do minulosti ale nemá nijaký priamy dosah na budúcnosť.
Jednoducho povedané Pandorinu skrinku komunistickej minulosti môžeme otvoriť môžeme do nej nazrieť ale nemôžeme sa podľa toho čo v nej nájdeme domôcť spravodlivosti.
Toto totiž znamená neprijatie druhého Langošovho zákona o spoľahlivosti pre prácu v tajných službách a Osuského novely Trestného zákona. Parlament ani jeden z návrhov neprijal preto lebo väčšina poslancov s komunistickou minulosťou si ju chráni. Sú síce ochotní pripustiť že tu nejaká minulosť bola nie sú však pripravení povedať že za ňu treba niesť v budúcnosti zodpovednosť. Slovensko sa v roku 2002 rozhodlo rovnako ako pri svojom vzniku pred desiatimi rokmi keď zrušilo platnosť lustračného zákona.
Osobitný je prípad Osuského novely. Je palicou o dvoch koncoch. Pred niekoľkými mesiacmi prijal parlament zhodnú novelu o fašistickej minulosti. Neprijatím obdobnej normy pre komunistickú minulosť dal parlament najavo že na zločiny komunizmu bude Slovensko používať inú mieru ako na zločiny fašizmu. Že ich bude merať dvoma metrami.
Na druhom konci palice bude môcť v budúcnosti ktokoľvek nielen beztrestne ale aj bezstarostne a verejne hlásať že zločiny komunizmu neboli zločinmi že komunizmus nijaké zločiny nespáchal (hoci existuje zákon ktorý hovorí o komunizme ako o zločinnom systéme) alebo hoci aj to že nijaký komunizmus u nás nebol. Nehovoriac už o tom že budú môcť pokojne aj naďalej tvrdiť že oni sami páchali ako komunisti samé dobro.
Prečo teda Osuského a Langošov zákon neboli prijaté? Z jednoduchého dôvodu: komunisti si ním ešte raz dvanásť rokov po novembri 1989 vyrobili dodatočné alibi. Prinajmenšom do budúcnosti.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 21. augusta 2002.
