Vážený pán predseda vážený pán minister vážené kolegyne vážení kolegovia
začnem možno trochu netradične tým že budem súhlasiť so svojím opozičným kolegom pánom Maďaričom ktorý zhodnotil zákonník práce ako miesto symbolického zápasu pravice a ľavice ja si to tiež myslím. A myslím si že je to tak úplne v poriadku. Nechcem sa vyjadrovať ku kompetentnosti alebo k demagógii ale myslím si že toto je téma kde sa prirodzene sporí pravica a ľavica a je oveľa lepšie keď sa pravica a ľavica sporia o to aká má byť podoba trhu práce a ako má byť regulované pracovné právo než povedzme o otázke miery práv príslušníkov národnostných menšín pri používaní ich vlastných jazykov.
To čo vidím trochu inak ako kolegovia z opozície je tie strany toho zápasu. Rozhodne to nevidím ako žiadny spor obhajcov ľudí práce a sociálneho darvinizmu vidím to ako spor socializmus. Snahy všetko regulovať silného etatizmu na jednej strane a viery v princípy slobodnej ekonomiky rešpektovania zmluvnej voľnosti dobrovoľných vzťahov a nakoniec aj zdravého rozumu na strane druhej. A som pevne presvedčený že k prosperite celej spoločnosti vedie tá druhá cesta.
Ten spor nie je iba verbálny je iba rétorický v čase prijímania takých alebo onakých zmien ale je aj reálny. Samozrejme že za druhej vlády Mikuláša Dzurindu boli urobené v zákonníku práce zmeny ktoré ho posunuli smerom viac k slobodnej spoločnosti viac k voľnosti viac k pružnosti. Za vlády pána Fica musel samozrejme to závažie vychýlilo na druhú stranu. Môžme sa sporiť že aká bola miera deštrukcie ako to tu predomnou spomenul kolega Kaník ale nepochybne snaha vychýliť to na druhú stranu tam bola. Preto celkom tomu ako sa môže dneska niekto čudovať že ak tu máme pravicovú alebo pravostredovú vládu tak sa opäť snažíme urobiť zmenu aj v tejto oblasti pretože ani v jednom ani v druhom prípade neboli tie zmeny výsledkom nejakého konsenzu v celej spoločnosti ani na politickej scéne ani v tripartite a ja si tiež myslím že je ilúziou myslieť si že nejaká absolútna zhoda ktorá bude napriek politickými presvedčeniami v tejto oblasti môže fungovať.
Z tohto hľadiska teda podporujem predložený návrh novely som presvedčený že ide správnym smerom ide tým žiaducim smerom. A ak mu niečo možno vyčítať tak je to že nejde dosť ďaleko pretože si myslím že by mohol ísť ten návrh ešte ďalej.
Myslím si že vzťahy medzi zamestnávateľmi na jednej strane a zamestnancami na druhej strane by mali byť ponechané v čo najväčšej miere na ich dobrovoľnú dohodu. Na to aby sa oni dohodli akým spôsobom si chcú vzájomné vzťahy upraviť. A ak do toho má štát prostredníctvom zákonov zasahovať tak by mal zasahovať naozaj iba v nevyhnutej minimálnej miere.
Veľmi často tu padá slovo sociálna neistota sociálne istoty na čo siahame teraz akým spôsobom si chcú vzájomné vzťahy upraviť a ak do toho má štát prostredníctvom zákonov zasahovať tak by mal zasahovať v naozaj iba nevyhnutnej minimálnej miere. Veľmi často tu padá slovo sociálna neistota sociálne istoty na čo siahame teda zamestnancom. Toto je tiež taký dosť zásadný rozdiel v pohľade pravice a ľavice. Sociálna neistota ako strašiak. No neistota je niečo úplne prirodzené keď žijeme v slobodnej spoločnosti keď nežijeme v nejakom autokratickom alebo totalitnom režime tak aj v ekonomickej oblasti aj v sociálnej oblasti prirodzeným spôsobom existuje neistota. Je to súčasť normálna súčasť života.
V čom by teda ten návrh ktorý prejednávame mohol ísť ďalej. V ideálnom prípade by sme neschvaľovali novelu tohto zákona ale prijímali by sme nový zákonník práce ktorý by bol rádovo niekoľkonásobne stručnejší ako je ten súčasný a ktorý by upravoval naozaj iba tie veci ktoré je nevyhnutné upraviť lebo aj po schválení tejto novely tak ako je predložená a aj po jej prípadných zmenách ešte stále tá miera zasahovania štátu prostredníctvom zákona do vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami tá miera regulácie a miera podrobnosti regulácie bude ešte stále príliš veľká. Ak sa mám vyjadriť konkrétne tak môžem spomenúť tie príklady ktoré zazneli v prejavoch predrečníkov. Návrh ruší súbeh výpovednej doby a odstupného čo je iste správny krok. Ale ja sa pýtam prečo vôbec takáto vec má byť upravovaná zákonom. Prečo keď dvaja ľudia alebo dva subjekty sú v nejakom vzťahu a jeden z tých subjektov chce ten vzťah ukončiť prečo ho máme nútiť aby ten vzťah ešte nejakú dobu pokračoval alebo aby platil niečo tomu druhému subjektu. V normálnej slobodnej spoločnosti by bolo toto ponechané na dohodu – slobodnú dohodu tých dvoch subjektov ktorí by si to mohli upraviť v zmluve mohli by si uplatniť sankcie pre prípad odstúpenia od zmluvy mohli by si upraviť výpovednú dobu ale nič by im nebolo nariaďované zo zákona prípadne ak by im zákon niečo upravoval tak by mali možnosť upraviť si to odchylne jedným aj druhým smerom.
Akýmsi omylom tu zaznelo čosi o zrušení minimálnej mzdy pritom sa rušia len len pásma ktoré to upravujú. Ja hovorím žiaľ. Myslím si že pokojne by sme mohli aj zrušiť zákon o minimálnej mzde. Existujú krajiny aj v Európe kde nemajú zákonom upravenú minimálnu mzdu. Mzda je opäť niečo čo má byť ponechané na dohodu zamestnávateľov a zamestnancov. Hovorilo sa tu o tom že sa prenáša prenášajú niektoré veci zo zákona alebo zo zákonnej úpravy na dohodu zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov akoby to bolo niečo zlé. Ja si naopak myslím že ak sa dáva väčší priestor pre dohodu pre vyjednávanie je to dobré je to je to pozitívny smer. Je lepšie keď si zástupcovia zamestnancov a zamestnávatelia môžu niektoré veci upraviť dohodou než keď je to všetko rigidne napísané v zákone. Je lepšie keď v tých vzťahoch môžu vystupovať nielen odbory ale aj zamestnanecké rady. Ale myslím si že mohlo by to ísť ešte ďalej a ťažisko by malo byť na dohode nie zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov ale samotných zamestnancov a zamestnávateľov všade tam kde je to možné. Z tohto hľadiska by som chcel vysloviť nádej že táto podoba návrhu novely zákonníka práce tak ako bola predložená nie je zároveň aj výslednou podobou že ešte budeme diskutovať o predloženom návrhu a odvážime sa ísť ďalej. Aj keď treba priznať že naše možnosti sú do značnej miery limitované keďže aj táto oblasť je jednou z tých do ktorej sa až príliš stará Európska únia kde neexistuje žiadny reálny vecný dôvod prečo by oblasť trhu práce alebo pracovno-právnych vzťahov aby som bol presný bola regulovaná z pozície Európskej únie prečo by si toto nemohli samostatne a suverénne upravovať jednotlivé členské krajiny.
Takže ak sa budeme snažiť o pružnejší trh práce nestačí to robiť len domácou legislatívou ale musíme sa snažiť odbúravať regulácie aj na celoeurópskej úrovni pokiaľ k tomu máme príležitosť. A rozhodne by sme mali brániť akýmkoľvek ďalším snahám o harmonizáciu v tejto oblasti.
Úplne posledná vec vytvára alebo nevytvára nový zákonník práce nové pracovné príležitosti to tu tiež bolo intenzívne diskutované a myslím že pani poslankyňa Vaľová nám odporúčala aby sme sa snažili zvyšovať zamestnanosť a tvoriť pracovné miesta cez iné rezorty cez hospodárstvo pôdohospodárstvo cez investície. No tak toto je úplne pomýlená cesta. Nové pracovné miesta nemá vytvárať štát nové pracovné miesta vytvárajú podnikateľské subjekty. A my čo môžeme najlepšie urobiť je že im v tom nebudeme brániť alebo budeme im v tom brániť oveľa oveľa menej ako doteraz. A myslím si že aj predložená novela zákonníka práce je istým krokom týmto smerom a preto si zaslúži podporu. Ďakujem.
Ondrej Dostál k návrhu novely Zákonníka práce /18.5.2011/
Zdroj: NR SR www.nrsr.sk
Zdroj: Prepis vystúpenia Ondreja Dostála v NR SR k návrhu novely Zákonníka práce zo dňa 18. mája 2011 ktorý bol pôvodne zverejnený na webstránke NR SR tu.
