Zažívame etnické provokácie a fyzické útoky o ktorých Fico ako premiér povedal že sú vo svete bežné. Zjavne mu neprekáža Slotovo rasistické a ľudské hulvátstvo a neprekáža mu ani Mečiarova neblahá minulosť.
Odkedy Fico zachraňuje Slovensko pred kapitalizmom už stihla klesnúť koruna a stúpnuť úroky. Zastavil privatizáciu. Chystá štátnu reguláciu cien a „znárodňovanie“ tzv. strategických podnikov. Odrádza investorov.
Vytriezvieť už mohol každý. Voliči ale aj Dzurinda Hrušovský a Bugár ktorí chceli vo Ficovej vláde „pomáhať Slovensku“. Netreba sto dní aby sme videli ako Fico vládne. Sám chce rozhodovať za každého. Pracujúcim berie a nepracujúcim dáva. Chce nám vziať vlastnú zodpovednosť a samostatnosť. A s nimi aj prosperitu a osobnú dôstojnosť. Proste nás zbavuje slobody. Znova potvrdzuje že demokratická procedúra väčšinovej voľby slobodu automaticky neprináša.
Fico sa slobody bojí a slobodný trh nemá rád. Tým paradoxne on sám predstavuje vysoké riziko zvyšovania nezamestnanosti a chudoby.
Ohrozuje aj mladých ľudí ktorí si chcú sporiť v druhom pilieri. Namiesto toho asi budú musieť celý život splácať dlhy minulých vlád. Opäť zadlží zdravotníctvo a ešte zníži jeho kvalitu a dostupnosť. Znovu narastie korupcia. Vzdelávanie bude drahšie ale nepohne sa z miesta – naše deti zostanú v nevýhode.
Spravodlivosť bude podľa Mečiara: len pre niekoho. Vidiek a dediny naďalej zostanú bokom lebo normálnych 16 žúp ani komunálna reforma nebude. Iba vládne rozhodnutia pri mrhaní eurofondov. Fico horlí aj za zlú socialistickú euroústavu. Od Spojených štátov sa odvracia k Ruskej federácii. Ficovo čelom vzad oslabí Slovensko a zníži našu bezpečnosť.
Predvádza sa však v maskáčoch ako Fidel Castro. Tiež sa fotí s baníkmi ako Gustáv Husák. A najradšej by znárodňoval ako Hugo Chávez a Evo Morales. Už predsa rozhodol o množstve uhlia ktoré treba vyťažiť hoci zatiaľ v súkromnej bani. Komu tie dotácie pridelí? Pýtam sa lebo keď politik „porúča vetru a dažďu“ účet zostane nám.
Nuž niet na čo čakať. Sloboda sa nevráti sama. Nebude to ľahký zápas veď vo voľbách 2006 sme ho dočasne prehrali. Mnohí stratili citlivosť k realite ešte pred rokom 1989. Ďalší si počas Mečiarovej vlády zvykli na brutalitu moci a stratili citlivosť k pravde a poctivosti. Ani Dzurindove proreformné vlády to dôsledne nezmenili.
Čo môžeme urobiť? Pristihnúť pranierovať a odmietnuť socializmus nacionalizmus a všetky ich kombinácie vždy a všade. Brnkajú na strunu závisti a pocitu krivdy. Populárne nepravdy o blahobyte bez vlastného pričinenia aj tie o nebezpečnosti neexistujúcich nepriateľov. Tým ľudí často oklamú. Podľa výsledkov volieb sú tieto nezmysly riadne populárne.
Najlepším nástrojom v zápase s ilúziou a lžou je pravda. Aj pravda nepopulárna. Napríklad že bez práce nie sú koláče. Ak má byť slobodná vôľa jednotlivca silnejšia ako „demokratická“ svojvôľa vlády na opatrnosť a obavy z nepopulárnych právd nie je čas.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 5. septembra 2006.
