Moje vlastenectvo nestojí na strmých bralách bystrých riekach stromoch na Horehroní a ani na „vlastenecky“ vnucovaných štátnych symboloch. Moje vlastenectvo stojí na ľuďoch. Na predkoch i súčasníkoch na diele ktoré vytvorili a vytvárajú. Na tých ktorí dobrý boj bojovali a na tých i dnes bojujúcich. Bohu chvála mal som takých predkov a mal som i mám to šťastie mať takých aj okolo seba. Takí boli môj prastrýc Štefan a môj starý otec Samuel i môj vzácny priateľ Ján Langoš. Tí na ktorých moje vlastenectvo stojí sú slávni i bezmenní: J.M.Hurban Aurel Stodola Ján Lajčiak generál Štefánik Kukučín i Tajovský Karol Plicka profesori Kostlivý i Čársky ale aj kamenári ktorí stavali chrám sv. Alžbety či kaplnku Zápoľských i tí ktorí zakladali štiavnické bane a tajchy či kedysi „zakorenili“ a dnes znovuzrodili naše vinohradníctvo. I tí vďaka ktorým vzniklo SND či film Obchod na korze. Slováci Česi Nemci i Maďari. Ján Jessenius bol po matke Nemec. I moja prastará mama bola Nemka zo Stuttgartu. A keď zomrela miestne noviny napísali že dala život slovenským vlastencom. Aj T.G.M. mal aj slovenskú krv. Ale to zďaleka nie je dôvod prečo si zasluhuje našu vďaku a úctu. Ako hovorieval nesmrteľný Július Satinský: “…všetci sme odniekiaľ“.
Moja manželka je rodom z Bulharska. Už štvrťstoročie lieči v Bratislave predovšetkým slovenských pacientov. Ale spolu s legendárnym brankárom Vildom Schrojfom či vynikajúcim scénografom Alešom Votavom je v preambule Ústavy SR zmienená kdesi za čiarkou. I preto mám vážny a trvalý problém s preambulou ústavy. Lebo moju vlasť i vlastenectvo stvorili a tvoria všetci spolu. Tvoria ju statoční občania ktorí sú si rovní nech sú rodom odkiaľkoľvek. Preto má preambula začínať slovami: My občania Slovenskej republiky… a my občania si musíme byť vedomí že pre oprávnenú vlasteneckú hrdosť musíme každý jeden a všetci spolu ešte mnohé vykonať.
