Dnes ten kto zarába a platí nemá priamy vplyv na výšku svojho budúceho dôchodku. Dvadsať osem percent zo mzdy ktoré musí každý povinne platiť Sociálnej poisťovni prestáva byť jeho peniazmi. Sociálna poisťovňa ich vypláca tým čo sa už dôchodku dožili a na jeho výške nemôžu nič meniť. Pokladnica je prázdna dôchodky sú nízke a treba na ne doplácať. Takýto systém založený na tzv. priebežnom pilieri je neudržateľný a čím dlhšie bude pretrvávať tým bude pre nás všetkých nákladnejší a pre dôchodcov nespravodlivejší.
Reforma sa začína tam kde si človek odkladá a zveľaďuje vlastné peniaze v dôchodkovom fonde nezávislom od štátu. Kapitalizačný pilier ktorý tvorí jadro dôchodkovej reformy znamená založenie takéhoto fondu. Cieľom pritom je aby si ľudia ukladali všetky peniaze na dôchodok v kapitalizačnom pilieri a aby dnešný tzv. priebežný pilier zanikol. Zákon o kapitalizačnom fonde ktorý OKS predložila v parlamente vytvára na to reálne predpoklady.
Tento návrh je zatiaľ jediným reálnym krokom k dôchodkovej reforme. Nijaká iná politická strana nijaký konkrétny návrh nepripravila a vládne plány smerovali len do reparovania priebežného piliera prípadne k vzniku podvyživeného kapitalizačného piliera.
Základom dôchodkovej reformy je: čo najvyšší podiel odvodov do kapitalizačného piliera čo najrýchlejšie obmedzenie až zánik priebežného piliera odstránenie zásahov vlády na výšku dôchodkov a na využitie peňazí v dôchodkových fondoch. Kým priebežný pilier zanikne je povinnosťou vlády vyplácať cezeň dôchodky ľuďom ktorí už sú v dôchodku alebo majú viac ako 50 rokov a nestihnú si v kapitalizačnom pilieri na dôchodok sami nasporiť. Vláda si však na to odložila iba 65 miliárd korún z privatizácie plynární čo je na skutočnú reformu dôchodkového systému celkom nedostatočné.
Ako sa má však človek v spletitej hre čísel a slovíčok vyznať? Stačia na to jednoduché čísla a slová.
Čísla: 65 miliárd z privatizácie a 3 až 6 percent z objemu miezd na kapitalizačný pilier je len lepenie diery. Ponechanie 22 až 25 percent v priebežnom pilieri nie je reforma. Ponechanie dnešných 28 percent odvodov bez zníženia aspoň na 19 percent nestačí. Dôchodky by boli v konečnom dôsledku nižšie veľmi by sa zvýšili náklady na reformu prebiehala by pomaly a znamenala by prehodenie dlhov na synov a vnukov. Občania by naďalej zostali rukojemníkmi vlády. Otázka je odkiaľ vziať ďalšie finančné zdroje. Sú už len tri zdroje: z ďalšej privatizácie z úspor verejných financií a dokonca aj dlhodobý vládny úver na reformu by sa oplatil viac ako robiť ju pomaly a nedôsledne.
Slová: Ponechanie neúmerne vysokého odvodového zaťaženia v dôchodkovom systéme je bariérou hospodárskeho rastu a bráni znižovaniu nezamestnanosti. Dôchodky by zostali guľou na nohe spoločnosti.
Ponechanie akéhokoľvek verejného zasahovania do správy peňazí uložených na dôchodky by znamenalo politické riziko bariéru pre slobodný rozvoj kapitálového trhu a predpoklad že bude pokračovať deficitné hospodárenie vlády v oblasti verejných financií.
To isté platí aj o ponechaní kontroly prvého aj druhého piliera v kompetencii ministerstva sociálnych vecí a nie na nezávislý a odborný orgán akým je Úrad pre finančný trh.
Ak teda budete vidieť čísla 65 miliárd 3 až 6 percent na kapitalizáciu 28 percent odvodov a silný prvý pilier bude jasné že vláda reformu len predstiera. Také je to jednoduché.