Svet Petra Zajaca

ImageDozvedel som sa že vládny program Roberta Fica nemá víziu. Zvláštne. Pátos roka 1989 viedol k tomu že každé riešenie sa muselo najprv vygenerovať mať svoju filozofiu a víziu. Všetci ten slovník používali len nitriansky telocvikár Ivan Mačura sa bál že kvôli slovu šanca nikto neporozumie volebnému sloganu Šanca pre Slovensko.

Tie slová odvial čas. Volebný a vládny program je však bez vízie ešte stále nepredstaviteľný. Neviem koľko tvorcov programových vízií si pritom uvedomuje že slovo vízia má dva významy. Má dovidieť do budúcnosti ale môže sa stať aj mätúcou predstavou zmyslovým klamom preludom vidinou halucináciou. Je to slovo pre vládny program nebezpečné. Môže sa stať že namiesto konkrétnej predstavy uskutočniteľnej v horizonte štyroch rokov ponúkne akúsi nalinkovanú básnivú predstavu nepočítajúcu s tým že svet budúcnosti je otvorený plný nepredvídateľných zmien a kríz.

S víziami je to ako s diaľnicou z Bratislavy do Košíc. Chcel ju otvoriť minister dopravy Mikuláš Dzurinda. Vznikla z toho čierna asfaltová mora. Robert Fico ju naordinoval na rok 2010. Stala sa preludom. Ján Figeľ mal víziu jej dokončenia do roka 2016. Ostala vidinou. Ján Počiatek má víziu na rok 2018 ale dnes to vyzerá skôr ako zmyslový klam.

Asi nikto neočakáva od tejto vlády hospodársky zázrak. Menej škrtenia a viac rastových opatrení tento hit socialistickej Európy mi pripadá ako doping najhoršími rastovými hormónmi. Od neho však závisí do akej miery bude môcť Ficova vláda merať od buka do buka bohatým brať a chudobným dávať za čím sa vždy skrýva najmä míňanie cudzích peňazí.

Niečo by sme však predsa len očakávať mohli. Napríklad normálnych vládnych a opozičných politikov. Prezidenta ktorý chápe že v ukrajinskom väzení nesedí len Tymošenková ale aj kúsok z neho. Starostov ktorí nestrkajú hlavu do piesku keď im pod nosom rastú nepovolené stavby a hausbóty. Prokurátorov a sudcov ktorí sú strážcami zákona a nie jeho porušovateľmi. Uznanie faktu že november 1989 neznamenal len pokračovanie komunistickej politiky inými prostriedkami ale skutočnú zmenu neslobodného sveta na slobodný. Vedomie toho že len rešpektovanie dobrého a zlého v minulosti môže tvoriť základ spoločnej budúcnosti.

Je to vízia všeobecne slušnej spoločnosti. Všetci ju máme v sebe kultúrne zabudovanú. Je to však zvláštne. Čudujeme sa že to tak nie je ale zároveň robíme všetko pre to aby to tak nebolo. Zrejme má aj táto vízia tendenciu zvrhnúť sa na prelud a zrakový klam.

Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 7. mája 2012.

Comments

Komentáre