Ak chce EÚ prežiť súčasné turbulencie, mala byť opustiť mantru o čoraz tesnejšej Únii, teda neustálom prehlbovaní integrácie.

Jedna z vecí, ktorú sa pred referendom podarilo Davidovi Cameronovi vyjednať, bolo vyviazanie sa Veľkej Británie z povinnosti podieľať sa na ,,ever closer union“. Čoraz užšej, či skôr čoraz tesnejšej Únii. Pôvodne ekonomická integrácia totiž čoraz viac prerastá do politickej. Ak Briti Úniu opustia, Cameronovu výnimku nevyužijú.

Briti dosiaľ pôsobili ako brzda centralizácie. Priam sa núka, že ak odídu, podobnú výnimku by už nikto nemal nikdy dostať. A ,,odbrzdená“ Únia sa rozbehne k svetlejším integračným zajtrajškom. Očakávateľné, ale chybné.

Predstavy politických reprezentácií EÚ i časti členských štátov a veľkej časti občanov členských krajín o žiaducej miere integrácie sa líšia. To nie je hodnotiaci úsudok, len konštatovanie reality. Rozličné predstavy celku a jeho častí o miere integrácie sa v minulosti zvykli riešiť napríklad vojenským konfliktom. Dnes Brusel na potlačenie ,,vzbury“ Britov armádu nevyšle. Ani keby ju mal. Prílišné tlačenie na pílu môže vyvolať odstredivé tendencie a viesť k ďalším referendám a exitom.

Správny riešením by, naopak, bolo urobiť z Cameronovej výnimky všeobecné pravidlo. EÚ by sa mala – použime eurospeak – stať menej tesnou. Čo to znamená? Znamená to obojsmerný pohyb. Nielen neustále presúvanie kompetencií z členských štátov na Úniu, ale tam, kde je na to dôvod, aj naopak.

Znamená to posudzovanie regulácií z hľadiska ich potreby pre spoločný trh. Niektoré totiž nahrádzajú, alebo dokonca odbúravajú národné regulácie, ktoré predstavujú obmedzenia pre spoločný trh. Ale množstvo iných regulácií sa tak iba tvári. Znamená to zhodnúť sa na spoločne zdieľaných prioritách. Aj nad rámec spoločného trhu. Je možné, že krajiny EÚ potrebujú užšiu spoluprácu napríklad v oblasti energetiky, obrany alebo migračnej a azylovej politiky. Lenže mali by to byť priority. A tých nemôže byť milión. A mali by byť spoločne zdieľané. Členskými krajinami, aj ich občanmi.

Znamená to obnovenie konsenzuálneho rozhodovania. Menej rozhodnutí urobených vo väčšej zhode.

Znamená to väčšiu pružnosť dovnútra – Európu nie dvojrýchlostnú, teda rozdelenie na centrum a perifériu, ale viacrýchlostnú, teda možnosť krajín vyberať si, do ktorých spoločných politík sa zapoja, a do ktorých nie.

Znamená to väčšiu pružnosť navonok – variabilitu vzťahov a čo najväčšiu otvorenosť voči nečlenským krajinám, ktoré zdieľajú náš hodnotový svet a majú o spoluprácu záujem.

Menej je jednoducho niekedy viac. V prípade Únie to dnes evidentne platí. Ak chceme, aby Únia prežila. A to by sme chcieť rozhodne mali.

Autor je predseda OKS a poslanec NR SR.

Publikované v týždenníku. týždeň 27/2016 dňa 4. júla 2016.

Comments

Komentáre


Ondrej Dostál

Ondrej Dostál je sociológ, právnik a bývalý novinár. Od roku 2016 je poslancom Národnej rady SR, v tejto úlohe pôsobil aj v rokoch 2010 až 2012. Od roku 2009 do roku 2017 bol poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja a od roku 2014 do roku 2018 bol poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave. Je tiež poslancom miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Od apríla 2012 je predsedom OKS.