Považujem sa za euroskeptika a mám kritický názor na to, ako dnes Únia vyzerá. Neželám si však odchod Slovenska z nej ani jej rozpad.

Brexit kladie otázky nielen Veľkej Británii a Európskej únii, ale aj Slovensku. Napríklad tieto tri: Aký má byť vzťah Únie k Británii? Aká má byť Únia bez Británie? Aký má byť vzťah Slovenska k Únii? Slovenská odpoveď na prvé dve otázky by inak možno nikoho nezaujímala, ale predsednícka krajina nemôže ostať čušať ako voš pod chrastou.

Únia a Británia

Zlou odpoveďou je zareagovať na rozhodnutie britských voličov urazene a snažiť sa ich tvrdým postojom vytrestať a pokúšať sa tým odradiť od podobných rozhodnutí ďalšie krajiny.

Zachovanie čo najintenzívnejších väzieb a čo najotvorenejších vzťahov je v záujme nielen Británie, ale aj Únie. A aj Slovenska, čisto pragmaticky už len s ohľadom na počet našich občanov žijúcich a pracujúcich v Británii.

No nejde len o pragmatické záujmy. Británia je naším strategickým spojencom v rámci NATO. A keď sa Únia snaží ekonomicky otvárať voči iným krajinám, napríklad voči USA, bolo by absurdné, keby sme v rovnakom čase tlačili na pretrhanie väzieb a vytváranie bariér vo vzťahu s Britániou.

Je jasné, že po odchode Británie nemôže ostať všetko po starom. Ale mali by sme zachovať rozvahu a snažiť sa ostať si čo najbližšie. Sila a príťažlivosť Európskej únie nie je a ani nemôže byť založená na tom, že bude trestať krajiny, ktoré sa z nej rozhodnú odísť.

Únia bez Británie

Británia bude Únii chýbať nielen ako súčasť spoločného trhu, ale aj ako hlas zdravého rozumu v diskusiách o jej ďalšom smerovaní. Ako pragmatický hlas v prospech slobodného trhu, dôvery v podnikanie a skepsy voči centralizácii a narastaniu regulácií a byrokracie.

Je jasné, že Únia bez Británie bude iná. Bolo by však chybou zareagovať na odchod Britov snahou o väčšiu centralizáciu a „dotiahnutie“ integrácie do vytvorenia čohosi ako európsky štát. Európske krajiny na to nie sú pripravené a tlačenie na pílu môže len posilniť odstredivé tendencie.

To neznamená, že neexistujú oblasti, v ktorých by krajiny Únie nemohli spolupracovať intenzívnejšie ako dosiaľ. Napríklad energetická politika alebo, s ohľadom na hybridnú vojnu zo strany Putinovho Ruska a možné rozvoľňovanie transatlantických väzieb v dôsledku izolacionistických tendencií v USA, aj spolupráca vo vojenskej oblasti. A v záujme zachovania schengenu by bola žiaduca aj lepšia spolupráca v oblasti migračnej a azylovej politiky.

Únia a pobrexitové Slovensko

Je zjavné, že brexit povzbudí odstredivé hlasy aj v iných krajinách. V absolútnej väčšine však nejde o hlasy v prospech väčšej ekonomickej slobody, ale o zmes populizmu, nacionalizmu, izolacionizmu a odmietania celého systému liberálnej demokracie a trhovej ekonomiky. Je príznačné, že na Slovensku vyštartovali s požiadavkou na referendum o odchode z Únie ako prvé dve extrémistické politické sily zo zdanlivo opačných strán politického spektra – fašisti a komunisti.

Považujem sa za euroskeptika a mám kritický názor na to, ako dnes Únia vyzerá. Neželám si však odchod Slovenska z nej ani jej rozpad. Neverím, že brexit Británii prospeje, ale dôsledky jej odchodu z Únie nebudú pre ňu také fatálne, ako by boli v prípade postkomunistických krajín na východnej hranici Únie.

Členstvo v Únii je životným záujmom Slovenska. A nie pre eurofondy, z ktorých Slovensku po odchode Británie ostane o niečo menší koláč. Ak by išlo o eurofondy, tak záujem Slovenska o Úniu by mal trvať iba dovtedy, kým z nej viac dostáva, ako do nej prispieva. Význam Únie pre Slovensko však spočíva v existencii spoločného trhu a spolu s NATO v našej civilizačnej ukotvenosti vo svete Západu.

Správne odpovede na tri pobrexitové otázky teda sú čo najlepšie vzťahy s Britániou, čo najviac britského zdravého rozumu a žiadne pohrávanie sa s odchodom Slovenska z Únie.

Autor je predsedom OKS a poslancom NR SR. 

Text bol publikovaný na stránkach Denníka N dňa 27. júna 2016.

Comments

Komentáre


Ondrej Dostál

Ondrej Dostál je sociológ, právnik a bývalý novinár. Od roku 2016 je poslancom Národnej rady SR, v tejto úlohe pôsobil aj v rokoch 2010 až 2012. Od roku 2009 do roku 2017 bol poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja a od roku 2014 do roku 2018 bol poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave. Je tiež poslancom miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Od apríla 2012 je predsedom OKS.