title=Je pre mňa vrcholne nepríjemné keď sa musím hanbiť nie za svoje ale za cudzie nepekné a zlé skutky. Minulý týždeň v stredu 21.11.2007 počas oficiálnej návštevy doživotného prezidenta Kazašskej republiky (diktátora) Nursultana A. Nazarbajeva ktorého prijímal prezident Slovenskej republiky som sa v jeden deň musel veľmi hanbiť až dvakrát za skutky mojich spoluobčanov dokonca za nášho prvého občana a za našich policajtov.

Prvý krát som sa hanbil vtedy keď slovenskí policajti násilne odvliekli z pred prezidentského paláca podľa mňa veľmi statočnú ženu kazašskú novinárku Balli Marzecovú ktorá mala sama a jediná z miliónov ľudí tú odvahu verejne protestovať proti diktátorovi zo svojej vlasti. Miesto toho aby sme ju obdivovali a všemožne ju podporili v tomto jej odvážnom čine my ju potupne odvlečieme zbijeme zavrieme a vypočúvame ako zločinca a akoby to ešte nestačilo tak v tom istom čase náš prezident tomu kazašskému diktátorovi proti ktorému statočná kazašská novinárka protestovala potichu udeľuje najvyššie možné slovenské štátne vyznamenanie pre cudzinca.

Druhý krát ma hanba fackovala vtedy keď tú statočnú novinárku Balli Marzecovú po trinástych hodinách zaistenia konečne z polície prepustili a ona hneď pred východom so slzami v očiach našim novinárom a cez nich všetkým slovákom odkázala toto:

“Prišla som na Slovensko vystúpiť proti diktátorovi Nazarbajevovi aby mu Slovensko povedalo nie. Hovorila som tam že ďakujem Slovensku za demokraciu ktorá mi umožnila tento protest. Nečakala som že ma polícia zatkne a zbije.”

Priznám sa že pri týchto jej slovách som mal aj ja slzy v očiach a zároveň mi bolo na zvracanie. Z duše nemám rád zovšeobecnenia ale teraz som hanbil za Slovensko pretože som mal silný dojem že tí policajti tak konali v presvedčení že našim súčasným najvyšším predstaviteľom štátu ktorých sme si slobodne zvolili týmto svinstvom ulahodia a že ich zato ešte aj pochvália.

Šľak ma triafa že som sa 18 rokov po odstránení našich komunistických diktátorov dožil udalosti ktorá mi veľmi živo pripomenula zábery zo 17. novembra 1989 z Václavského námestia v Prahe kde v tom čase „príslušníci verejnej bezpečnosti“ bili naše statočné deti.

Článok bol uverejnený v internetových novinách InfoRožňava dňa 29. novembra 2007.

Comments

Komentáre