ImageMinulý rok pokus o euroústavu stroskotal na spore o hlasovací mechanizmus v Európskej rade medzi Poľskom a Španielskom na jednej a Nemeckom a Francúzskom na druhej strane. Vládni španielski socialisti však menia kurz svojich konzervatívnych predchodcov. Osamotené Poľsko zdá sa nemá dosť síl vzdorovať. A tak sa objavil kompromis.

Podstatným problémom dnešnej EÚ však nie je to či sa v nej má hlasovať dvojitou alebo trojitou väčšinou podľa dohôd z Nice podľa pôvodného návrhu ústavy alebo podľa nejakého kompromisu.

Podstatným problémom EÚ je prehnaná miera centralizácie politického rozhodovania a obrovský rozsah škodlivých regulácií hospodárskeho života. Eurocentralisti majú plné ústa princípu subsidiarity ale v skutočnosti sa stále viac kompetencií prenáša z úrovne národných štátov do Bruselu a o stále širšom okruhu otázok sa nemá rozhodovať konsenzom ale hlasovaním takou alebo onakou väčšinou. Orgány EÚ si osobujú právo stanovovať jednotné celoeurópske normy pre také veci do ktorých by štát v slobodnej spoločnosti nemal vôbec zasahovať.

Návrh ústavy nič z podstatných problémov EÚ nerieši. Naopak – situáciu iba zhoršuje: zabetonúva a prehlbuje negatívne tendencie upevňuje centralizáciu vytvára predpoklady na ešte väčšiu mieru zasahovania eurobyrokratov do hospodárskeho života krajín a porušovania princípov slobodného trhu.

A slovenská politická reprezentácia si pred tým alibisticky zakrýva oči. Jej pripomienky k návrhu ústavy sa dotýkajú len veľmi malej časti problémov. A navyše na nich ani nijako zvlášť netrvá. Premiér Dzurinda sa najnovšie dokonca na kongrese nemeckej CDU prihováral za urýchlenie rokovaní o euroústave a vyzýval na kompromis ešte pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu. Akoby prehlbovanie centralizmu bolo v záujme Slovenska.

EÚ nepotrebuje ústavu ale menej centralizmu menej socialistických regulácií menej byrokracie a viac slobody. Keď to však nedochádza ani vláde ktorú tvoria pravicové strany a ktorá realizuje reformy ťažko očakávať že sa za to budú biť európski socialisti.

Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 2. apríla 2004.

Comments

Komentáre