title=Ad: Juraj Hrabko: Pred voľbami o voľbách (SME 15. 12. 2008)

Je pravda že dnes existujú dva rôzne názory na to či je na zvolenie prezidenta v prvom kole volieb potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých voličov alebo iba tých ktorí sa na voľbách zúčastnia. Tieto názory sa okrem iného líšia aj v tom že prvý z nich bol všeobecne uznávaným presvedčením v čase zavádzania priamej voľby prezidenta druhý sa objavil až o deväť rokov neskôr.

Národná rada schválila príslušnú novelu ústavy 14. 1. 1999. Jeden z jej predkladateľov poslanec Ivan Šimko počas rozpravy uviedol: „Kandidát je zvolený ak získa nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých oprávnených voličov. Ak takýto počet hlasov nezíska ani jeden z kandidátov uskutoční sa o dva týždne druhé kolo.“ Denník SME na druhý deň napísal: „Vláda aj poslanci sa zhodli na tom že za prezidenta je zvolený kandidát ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov všetkých oprávnených voličov (teda všetkých občanov s volebným právom nielen zúčastnených čo by pre úspech v prvom kole znamenalo získať asi dva milióny hlasov občanov – motivácia predkladateľov obavami aby sa medzi sebou „nevybili“ potenciálni kandidáti jednej časti spoločnosti a prezidentom by sa tak stal kandidát dnešnej opozície je zjavná). Do druhého kola postupujú dvaja najúspešnejší kandidáti a v ňom postačí na zvolenie najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.“ Úmysel ústavodarcu bol teda jasný.

Ústava vo vzťahu k prvému kolu hovorí o „nadpolovičnej väčšine platných hlasov oprávnených voličov“ a vo vzťahu k druhému o „najvyššom počte platných hlasov zúčastnených voličov“. Naozaj je pravdepodobné žeby ústava označovala v rámci jedného odseku tú istú skupinu dvoma odlišnými termínmi – raz ako oprávnených voličov a potom ako zúčastnených voličov?

V súvislosti s prezidentskými voľbami je vážnejším problémom spôsob akým zákon vymedzuje volebnú kampaň. Obmedzuje ju na obdobie 15 dní až 48 hodín pred začiatkom volieb a mimo tohto času vedenie kampane zakazuje. Kampaňou je pritom podľa zákona prakticky akékoľvek šírenie informácií v prospech kandidáta.

Ide tu o evidentné obmedzenie slobody prejavu a práva šíriť informácie. Podľa čl. 26 ods. 4 ústavy „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných bezpečnosť štátu verejného poriadku ochranu verejného zdravia a mravnosti.“ Šírenie informácií v prospech voľby niektorého z kandidátov však neohrozuje práva a slobody iných bezpečnosť štátu verejný poriadok verejné zdravie ani mravnosť. Neexistuje nijaký legitímny dôvod obmedzovať šírenie takýchto informácií na obdobie 15 dní až 48 hodín pred začiatkom volieb. Teda existuje vážny dôvod takúto úpravu volebnej kampane zo zákona vypustiť.

Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 17. decembra 2008.

Comments

Komentáre


Ondrej Dostál

Ondrej Dostál je sociológ, právnik a bývalý novinár. Od roku 2016 je poslancom Národnej rady SR, v tejto úlohe pôsobil aj v rokoch 2010 až 2012. Od roku 2009 do roku 2017 bol poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja a od roku 2014 do roku 2018 bol poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave. Je tiež poslancom miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Od apríla 2012 je predsedom OKS.