Postoj predsedu SNS Jána Slotu k československej časti našej histórie zaváňa účelovou schizofréniou. Keď vidí šancu priložiť polienko do takmer vyhasnutého ohníka protičeských averzií zablýska sa mu v očiach a s nostalgickou spomienkou na kedysi populárne heslo „Dosť bolo Prahy!“ sa do toho pustí. Keď zacíti príležitosť použiť čokoľvek z našej československej minulosti ako palicu ktorou vytrieska po hlave Maďarov s chuťou to urobí.
Minulý víkend na sneme SNS vyzval Slota slovenské strany aby nespolupracovali s SMK kým neuzná Trianon a Benešove dekréty. Z vecného hľadiska sú Slotove požiadavky nezmyselné. Čo možno uznať alebo neuznať na týchto historických dokumentoch? Trianonská zmluva i Benešove dekréty vo svojom období platili a dnes sú už prekonané. SMK možno vyčítať všeličo ale spochybňovanie slovensko-maďarskej hranice určite nie je jej politickou agendou. Preto neexistuje dôvod nútiť Bugára a spol. aby sa vyznávali z lásky k 86 rokov starej zmluve z Trianonu.
S Benešovými dekrétmi je to trochu zložitejšie ale ak reprezentantom maďarskej menšiny prekáža tá časť z nich ktorá slovenských Maďarov a Nemcov postihovala na základe princípu kolektívnej viny nemožno sa im čudovať. Aj slušní slovenskí politici by mali uznať že po druhej svetovej vojne bolo na našich maďarských a nemeckých spoluobčanoch páchané príkorie a ospravedlniť sa za to. A to bez ohľadu na to či sa predstavitelia Maďarska dokážu ospravedlniť za príkoria ktoré boli spáchané zo strany ich krajiny na Slovákoch. To je problém ktorý by mal ťažiť ich svedomie. Naším problémom a zodpovednosťou je priznať si vlastné chyby a požiadať o odpustenie tých ktorým sme ublížili. Až na svetlé výnimky formátu Františka Mikloška však toho slovenskí politici schopní neboli.
Pikantnosť celej záležitosti pridáva skutočnosť že Slota proti SMK vytiahol s československými zbraňami. Trianonskou zmluvou boli potvrdené hranice prvej ČSR. Hlásiť sa dnes dôsledne k Trianonu by vlastne malo znamenať dožadovať sa obnovenia unitárneho Československa. A azda niet výraznejšieho stelesnenia čechoslovakizmu než Eduard Beneš ktorého dekrétov sa ako posvätnej kravy SNS dovoláva keď sa jej to hodí proti Maďarom. Inak je Beneš samozrejme zlý čechoslovakista.
Čerešničkou na torte je že ani nie týždeň po tom čo Slota vytiahol na SMK Trianon a Benešove dekréty považoval za potrebné skritizovať návrh na premenovanie časti dunajského nábrežia v Bratislave na Masarykovo nábrežie. Prišla s ním OKS podľa ktorej je zakladateľ a prvý prezident Československej republiky jednou z najvýznamnejších osobností nielen českých ale aj slovenských dejín. Masarykove ulice majú v Prešove Košiciach vo Zvolene v Nových Zámkoch Michalovciach Trebišove Lučenci i Trenčianskych Tepliciach. Dokonca aj v Záhrebe Ľubľane či Mexiko City. Slotovi sa však návrh aby bol po Masarykovi pomenovaný aj kúsok Bratislavy nepozdáva. Masarykove ťahy voči Slovákom boli podľa Slotu dosť neštandardné neuznával slovenský národ a slovenský jazyk. To že nebyť Masarykovho pôsobenia a vzniku Československa slovenským jazykom by dnes možno hovorilo par desiatok tisíc ľudí je zo Slotovho hľadiska iste zanedbateľné.
Takže ešte raz historická logika v podaní SNS: Masaryk rozhodne nie ale Masarykovou republikou podpísaná Trianonská zmluva určite áno. Čechoslovakista Masaryk v žiadnom prípade ale dekréty čechoslovakistu Beneša Masarykovho blízkeho spolupracovníka v každom prípade. Keď sa to dá použiť proti Maďarom môže to byť aj československé a je to v poriadku.
SNS ukazuje že nie je schopná prekročiť tieň svojej extrémistickej politiky ktorá využíva každú príležitosť na rozdúchavanie národnostnej nevraživosti. Možno by niekto mohol vyzvať všetky slovenské strany aby nespolupracovali s SNS kým s tým neprestane.
Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 28. októbra 2006.
