Keď zabijete dostatočný počet ľudí prisúdia vám eventuálne historici titul Veľký. Alexander Veľký ambiciózny macedónsky dobyvateľ a šíriteľ helénskej civilizácie prišiel k tomuto prívlastku presne týmto spôsobom.
Dnes sa o neho naťahujú Gréci s Macedóncami ale vo svojich časoch nebol medzi Grékmi príliš populárny. Ale boli niekedy Gréci objektívni? Alexander mal problematických rodičov. Jeho otec Filip si podrobil Grékov a zjednotil ich. Jednotiacou myšlienkou Grékov bolo že sa ho chceli zbaviť.
Alexandrova matka Olympias bola povedané dnešným jazykom asi šibnutá. Teda ak jej neveríme že Alexandrovým otcom bol Zeus ktorý k nej prišiel v podobe hada. Možno si vymýšľala ale Zeus robieval také triky. Alexander mal teda dilemu ohľadne otcovstva no kto by si nevybral v jeho situácii najvyššieho boha? A tak jej uveril. Pred Filipom to Olympias za jeho života zatĺkala.
Keď mal Alexander asi štrnásť rokov kúpil jeho otec veľmi divokého čierneho žrebca ktorého nešlo skrotiť. Alexander sa vyšvihol na jeho chrbát a pošepkal mu do ucha že ho zoberie do Perzie kde sú najkrajšie kobyly. Žrebec skrotol a prijal meno Bucefalos. Nosil potom Alexandra celých 16 rokov až do svojej smrti a dostal sa aj do Perzie. Bol to jeden z najscestovanejších koňov v histórii a určite prišlo aj na tie kobyly. Historka s Bucefalom natoľko očarila Alexandrovho otca Filipa že mu povedal aby si hľadal kráľovstvo ktoré je ho hodné lebo Macedónia je mu primalá. Zrejme mu Alexander už vtedy liezol na nervy.
Filipovi záležalo na Alexandrovom vzdelaní a povolal z Atén za jeho učiteľa veľkého filozofa Aristotela. Aristoteles ho všeličo naučil ale historikom sa nepodarilo určiť čo konkrétne. Daroval mu vraj Homérovu Iliadu ktorú si potom dával Alexander pod hlavu keď šiel spať. Aristoteles bol presvedčený že ľudský mozog slúži iba na ochladzovanie krvi a nemá nič spoločného s myslením či nebodaj inteligenciou. Je to jednoducho chladič. Je celkom možné že ho k tomu priviedla skúsenosť s Alexandrom alebo možno s jeho aténskymi spoluobčanmi. Nemali by sme s ním polemizovať lebo o anatómii starých Grékov vieme čosi iba z druhej ruky od sochárov. Keď mal Alexander asi dvadsať Filipa zavraždili. Mala v tom prsty Olympias. Alexander sa stal kráľom a dobyl obrovské impérium.
Ľudia ktorí na jeho území žili s tým zväčša nesúhlasili a tak ich celkom logicky zabíjal. Ale s mierou. Raz ho napríklad naštvali Thébania a tak ich všetkých pozabíjal aj s ženami a deťmi ale zopár ich nechal. Keď prekročil Helespont pustil sa do zabíjania Peržanov no čo iného si zaslúžili? A to isté možno povedať o Trákoch Ilyrijcoch Boióťanoch ale aj Médoch Kappadočanoch a iných všelijakých Mezopotámcoch. Podarilo sa mu poraziť Dareia III. a dobyť Perzskú ríšu. V Súzach potom zosobášil desaťtisíc macedónskych šľachticov so šľachtickými Peržankami aby sa akože národy zbratali. Kam sa na neho hrabeme s európskou integráciou. Na dlhých cestách však mnohí Macedónci stratili orientáciu často aj sexuálnu (páčili sa im viac chlapci) a tak sa začali búriť. Alexander to nejako vyžehlil a potom pokračoval radostne v zabíjaní až do Indie. Keď v Indii zomrel jeho kôň Bucefalos musel chodiť pešo ani to zabíjanie ho už tak nebavilo a tak sa vrátil radšej do Babylonu. Tam aj zomrel. Nemal ani 33 rokov.
Po Alexandrovej smrti sa jeho impérium rýchlo rozpadlo. Keď sa tak na to pozeráme očami Aristotela Alexander Veľký mal určite pokazený chladič.