Dnes je jasné že vzťah jedného muža a jednej ženy je iba jednou z tisícich možností pohlavných sexuálnych intímnych a manželských vzťahov. Najrôznejší konzervatívci a spiatočníci sa bránia zubami i nechtami ale pokrok nezastavíš. Jediným problémom modernej nespútanej pestrosti zostáva názvoslovie ktoré by do tohto deterministického chaosu vnieslo systém.
Ale ani to už nemusí byť neriešiteľným problémom lebo pracovníci Ústavu pre ochranu sexuálnej diverzity a trvalo udržateľných multimaritálnych vzťahov EÚ (ÚPOSDATUMV) dostali geniálny nápad. Na pomoc im prišla chémia ktorá sa kedysi borila s podobným problémom – s oxidačným číslom jednotlivých atómov ktoré vstupovali do intímnych vzťahov či trvalých zväzkov s inými atómami. V tomto prípade išlo o schopnosť atómov priťahovať elektróny iného atómu ale ďalej to nemusíme riešiť. Ide o názvoslovie a je úplne jedno čo sa pri tom deje s elektrónmi. V prípade atómov určuje ich oxidačné číslo koncovku názvu zlúčeniny (vzťahu s inými atómami) –ný -natý -itý ičitý -ičný (-ečný) -ový -istý -ičelý. Ak u ľudí poznáme dnes iba vzťah sexuálny prečo nevyužiť chemickú inšpiráciu a hovoriť (podľa počtu väzieb a zúčastnených) aj o vzťahu sexuálnatom sexuálitom sexuáličitom sexuáličnom sexuálovom či sexuálistom? A keď si niektorí(é) trúfajú tak môžu mať trebárs aj vzťah sexuáličelý to je však už naozaj náročné. Úplne rovnaké to je aj so samotným stykom ktorý môže byť prirodzene nie iba pohlavný ale aj pohlavnatý pohlavitý pohlavistý atď. Ide iba o počet a preferencie zúčastnených. No a samozrejme môžeme hovoriť aj o vzťahu s výraznejším citovým komponentom ktorý môže byť nie iba intímny ale aj intímnatý intímitý intímičitý a tak ďalej. Vedci si povedali aha! veci sa však skomplikovali.
Máme tu predsa rôzne sexuálne orientácie a primeraný počet možných zväzkov.
Ale opäť prišla na pomoc chémia. Do moderných vzťahov nevstupujú totiž iba jednotlivci ale aj už etablované vzťahy jedného či viacerých účastníkov – podobne ako v chémii. Tie sú zadefinované – povedzme ako intímistan či intímnatan. Ak sa účastníci takto definovaného vzťahu dohodnú s inou dvojicou či skupinkou ktorá má pohlavnatý styk môžu vytvoriť intímistan či intímnatan pohlavnatý. A podobne. Monogamným vzťahom odzvonilo a tak je užitočné zadefinovať v odbornom názve aj počet mužov a žien v predmetnom vzťahu. Trebárs monoandro-bigyneko intímistan. To je vcelku bežná vec. Alebo polygyneko- monoandro sexuáličnan čo je bežné riešenie vzťahov v islame. Alebo polyandromonogyneko sexuáličnan čo je zasa bežné riešenie v matriarcháte. Vlastne nie je forma vzťahu či styku ktorú by nebolo možné nazvať – a to je dobrá správa. Systematika a názvoslovie vnášajú do prírody poriadok.
Zdá sa žiaľ že nové názvoslovie narazilo na nepochopenie. Rôzni konzervatívni kritici mu vyčítajú že opisuje realitu príliš mechanicky (či vlastne chemicky) a nerešpektuje napríklad kultúrno-historické tradície. To je pravda ale koho to štve? Environmentalisti zasa varujú že navrhovaná nomenklatúra neberie do úvahy emisie skleníkových plynov ktoré pri rôznych polypohlavných stykoch v rámci týchto intímnych (intímnatých intímistých a tak ďalej) vzťahov vznikajú. To je tiež pravda ale nové názvoslovie globálne otepľovanie nijako nezhorší ani nezastaví. Všetci ostatní sa sťažujú že je v tom ťažké sa orientovať. Tomu má pomôcť pripravovaná smernica. Zatiaľ odporúčame orientovať sa podľa buzoly.