ImageProti fikcii M. Dzurindu že voľby budú výberom medzi minulosťou kontinuitou a experimentom postavil P. Weiss svoju ilúziu (Voľby budú o povahe štátu SME 20. 7. 2002). Bolo by dobré keby voľby boli už konečne výberom medzi rôznymi programovými alternatívami tak ďaleko však ešte žiaľ nie sme. Zdá sa že sa voľby zredukujú na súboj medzi ešte stále nestráviteľne veľkým Veľkým zlom a rôznymi podobami Menšieho zla.

V zápase s mečiarizmom sa pred voľbami 1998 oslabil význam programových rozdielov medzi politickými stranami. Čakalo sa však že volič si v roku 2002 bude môcť vyberať zo štandardnejšej ponuky. Nestalo sa to ba práve naopak rozdiely sa ešte viac zotreli. Korupčné a klientelistické aféry novej vládnej garnitúry relativizovali v očiach voličov rozdiel medzi mečiarovským režimom a jeho kritikmi a oslabili dôveru v možnosť robenia poctivej politiky. Čoraz väčšie širokokoaličné kompromisy medzi tými ktorí reformy aktívne brzdili a tými ktorí síce verbálne reformy podporovali ale nakoniec skoro vždy ustúpili tlaku tých prvých zminimalizovali rozdiely medzi rôznymi programovými smerovaniami aj v tábore tzv. štandardných strán. A existujú všetky predpoklady na to aby tento guláš programovej rozmazanosti kompromisov bez reforiem otvorenej korupcie a zaobaleného klientelizmu väčšieho a menšieho zla pokračoval aj po voľbách.

V takejto situácii nie je jednoduché postaviť svoju politiku na tom že to môže a má byť inak. Že politika nemusí byť vždy len špinavá záležitosť. Že motívom konania politikov nemusí byť ich osobný prospech. Že reformy sa dajú robiť aj inak než len o nich viesť prázdne reči. Občianska konzervatívna strana (OKS) sa o tom snaží občanov presvedčiť už od svojho vzniku a nielen tým čo deklaruje ale najmä tým ako sa jej predstavitelia reálne správajú ako jej poslanci v NR SR hlasujú aké návrhy konkrétnych reformných krokov pripravili a predložili. O to sa OKS snaží aj svojou ponukou voličom ktorá je vyjadrená v jej volebnom programe Výzva pre Slovensko. Predstava OKS o Slovensku je na míle vzdialená od weissovského socialistického štátu-manažéra ktorý občanov oberá o ich zodpovednosť a iniciatívu čím v konečnom dôsledku zmenšuje ich slobodu a prosperitu. Predstava OKS sa však zásadne líši aj od dzurindovskej ponuky nemastnej neslanej kontinuity kompromisov bez skutočných reforiem ktorá je len prešľapovaním na mieste. Program OKS nie je sľubovaním žiadnych pečených holubov ale upozornením na reformy a zásadné zmeny ktoré táto krajina potrebuje. Skupina občanov ktorí si potrebu skutočných reforiem a poctivej politiky uvedomujú je určite širšia než by sa zdalo z povrchného pohľadu na prieskumy verejnej mienky. Práve táto skupina sa bude musieť v septembri rozhodnúť či sa obmedzí iba na pohodlný výber medzi väčším a menším zlom alebo sa slobodne rozhodne pre to čo považuje za skutočne správne. A tým rozhodne o tom do akej miery budú parlamentné voľby o tom o čom by mali byť. Výzva pre Slovensko je výzvou práve pre nich.

Článok bol uverejnený v denníku SME dňa 25. júla 2002.

Comments

Komentáre


Ondrej Dostál

Ondrej Dostál je sociológ, právnik a bývalý novinár. Od roku 2016 je poslancom Národnej rady SR, v tejto úlohe pôsobil aj v rokoch 2010 až 2012. Od roku 2009 do roku 2017 bol poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja a od roku 2014 do roku 2018 bol poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave. Je tiež poslancom miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Od apríla 2012 je predsedom OKS.