ImageVážený pán predseda vážený pán minister vážené kolegyne vážení kolegovia

opäť zas mám rozpačitý dojem na jednej strane som rád že tu predkladáme návrh novely zákona o štátnom jazyku ktorý odstraňuje mnohé z tých deformácií ktoré zákon o štátnom jazyku obsahuje čiže od svojho začiatku lebo od ostatnej novely a obmedzuje a odstraňuje obmedzenia v používaní menšinových jazykov obmedzuje možnosť udeľovania sankcií to všetko sú pozitíva a ja tento návrh novely podporujem a budem hlasovať zaň ho. Na druhej strane som sklamaný že opäť iba drobne opravujeme a vylepšujeme dedičstvo ktoré nám tu zanechala ešte vláda Vladimíra Mečiara v roku 1995 a ktoré tak skvele vylepšila predchádzajúca vláda Roberta Fica. Problémom tohto zákona totiž nie je iba to že zasahuje do používania menšinových jazykov používanie menšinových jazykov alebo možnosť používania menšinových jazykov je ošetrená iným zákonom. Je do istej miery a bola aj do istej miery ošetrená aj v tomto zákone a aj naďalej túto možnosť rozširujeme a tie problémy ktoré tam boli do značnej miery odstraňujeme ak schválime túto novelu. Ale zákon o štátnom jazyku zasahuje do slobodného šírenia informácií a slobodného používania jazykov ako takého zasahuje do súkromnej sféry podľa môjho názoru nad rámec ktorý pripúšťa ústava nad rámec nevyhnutných zásahov.

Nevidím vôbec žiadny dôvod regulovať používanie jazyka v súkromnej sfére v takých výsostne súkromných veciach ako sú súkromné médiá periodické publikácie kultúrne a výchovno-vzdelávacie podujatia príležitostné tlačoviny na kultúrne účely programy divadiel kín nápisy na verejnosti reklama pamätníky a podobne. Čo je štát do toho v akom jazyku vydávam noviny alebo knihy? Čo je štát do toho v akom jazyku organizujem kultúrne podujatie? Čo je štát do toho v akom jazyku sa snažím upútať pozornosť okolo idúcich na to že za rohom mám reštauráciu? Podľa môjho názoru vôbec nič. Ak použijem nevhodný jazyk doplatím na to predovšetkým ja sám. Ľudia nebudú čítať moje noviny ľudia si nebudú kupovať mnou vydávané knihy ľudia neprídu na mnou organizované kultúrne podujatie alebo ľudia neprídu do mojej reštaurácie a nenajedia sa tam lebo nebudú rozumieť ale to je môj problém to predsa nie je problém štátu. A aby som nehovoril iba v tejto všeobecnej rovine spomeniem tri konkrétne prípady prečo si myslím že zákon o štátnom jazyku je zlý ako taký a bude zlý aj potom čo schválime tú novelu ktorú dnes prerokúvame.

A celkom úmyselne dva z týchto troch príkladov sa nebudú nijako týkať národnostných menšín pretože doteraz sme tu hovorili hlavne o národnostných menšinách a teda o vzťahu Slovákov a Maďarov aj keď sa všetci tvária že ten zákon sa nijako sa netýka menšín a je oba o štátnom jazyku. Prvý príklad. Paragraf 5 odsek 2 hovorí o tom že inojazyčné audiovizuálne dielo určené maloletým do 12 rokov šírené vysielaním musí byť dabované do štátneho jazyka okrem vysielania audiovizuálnych diel určených maloletým do 12 rokov v jazykoch národnostných menšín v rámci inojazyčných televíznych relácií podľa odseku 1 písmeno a). Inak povedané aj české rozprávky ak sú vysielané povedzme televíziou a určené deťom do 12 rokov musia byť nadabované hoci na Slovensku som o tom presvedčený som o tom presvedčený. Pán Senko budete mať možnosť reagovať tak ma neprerušujte ma. Hoci na Slovensku deti rozumejú aj českému jazyku. Pán predseda prosím napomeňte pána spravodajcu aby ma neprerušoval. No tak týmto ukazujete svoju kultúru. No dobre. Prečo by české rozprávky v slovenských televíziách mali byť dabované naozaj nerozumiem.

Druhý príklad sa týka národnostných menšín a konkrétne používania maďarčiny. Pred pár dňami dostalo vydavateľstvo My nitrianske noviny od Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pokutu za to že že vydalo inzerát alebo že malo uverejnený inzerát v maďarskom jazyku pokutu vo výške 1 500 euro. Ja súhlasím teda s názorom pána ministra že toto nebol správny postup a nezodpovedal zákonu o štátnom jazyku. Podľa mňa išlo o dezinterpretáciu zákona o štátnom jazyku resp. zákona o reklame. Napriek tomu ale máme aj naďalej budeme mať v zákone o štátnom jazyku ustanovenie o tom že reklamy nápisy na verejnosti oznamy určené na informovanie verejnosti majú byť majú byť v štátnom jazyku a ak obsahujú text v iných jazykoch inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. A ideme tam doplniť akurát to že v obciach nad 20 % so zastúpením maďarskej menšiny alebo menšiny sa neurčuje poradie textov a rušíme možnosť udelenia sankcie za porušovanie tohto ustanovenia. Čiže nebude možné dávať pokutu fain ale prečo vôbec preto vôbec má byť takéto niečo protizákonné. Pretože bude to porušenie zákona ktoré nebude sankcionované ten príklad ktorý použil pred chvíľou pán poslanec Matovič že dáme vojakom zbrane a nedáme im do nich náboje no fain no ja si ale nemyslím že o jazyk by sme mali viesť vojnu a bojovať a strieľať a vôbec nerozumiem tomu prečo by ktokoľvek kto chce mať akúkoľvek reklamu v akomkoľvek jazyku nemohol nemohol sa slobodne rozhodnúť.

Tretí príklad kultúrne podujatia. Podľa paragrafu 5 odsek 6 kultúrne podujatia sa uskutočňujú v štátnom jazyku výnimkou sú kultúrne podujatia národnostných menšín etnických skupín hosťujúcich zahraničných študentov výchovno-vzdelávacie podujatia zamerané v oblasti cudzích jazykov ako aj hudobné diela a divadelné diela s pôvodnými textami. Čiže tá logika tohto ustanovenia je asi taká že kultúrne podujatia sú v štátnom jazyku okrem a teraz vymenujeme skoro všetky výnimky ktoré vás v danej chvíli napadnú. Menšiny hosťujúci umelci hudobné diela s pôvodnými textami a v tom pôvodnom znení zákona bola boli iba hudobné diela neboli divadelné diela. Tie divadelné diela sa tam dostali pri ostatnej novelizácii za čias pána ministra Maďariča keď bol som vtedy jedným z organizátorov hromadnej pripomienky k návrhu novely a v rámci rozporového konania som argumentoval že prečo je v poriadku že opera od Puccinniho môže byť v pôvodnom znení. Ale keby tu chcel zahrať niekto Molliera vo francúzštine už je to problém keby to nebol hosťujúci zahraničný umelec samozrejme. A miesto toho aby toto ustanovenie vypadlo sa stalo to že sme tam pripojili ďalšiu výnimku a sú tam hudobné podujatia hudobné diela a divadelné hry. Po schválení tej novely Občianske združenie priateľov a slobodných informácií ktorého som predsedom sa snažil upozorniť na isté absurdnosti obsiahnuté v tomto návrhu a jednou jedným z príkladov na ktorých sme to chceli demonštrovať bolo verejné kultúrne podujatie na ktorom som recitoval verše Hayku európskeho prezidenta Hermana von Rompuja vo flámčine pretože poézia výnimku v súčasnom znení zákone nemá. Majú ju hudobné diela a divadelné diela.

Pokutu som nedostal aj keď teda pokutám by som sa nevyhýbal ale ministerstvo kultúry usúdilo že to nebolo porušenie zákona a premietlo sa to do návrhu novely. A opäť nie tak akoby som očakával že necháme kultúrne podujatia že nech si každý robí v jazyku v akom uzná za vhodné ale mi tam teraz ideme doplniť ďalšiu výnimku a síce že okrem hudobných diel v pôvodnom jazyku a divadelných hier v pôvodnom jazyku budú mať výnimku aj prednesy literárnych diel v pôvodnom jazyku. Garantujem vám že takýmto spôsobom nedokážeme zvrátiť absurdnosť tohto ustanovenia pretože určite nájdeme príklad ďalšieho podujatia ktoré ktoré sa v tých výnimkách nenájde a kde neviem aký bude dôvod aby nemohol byť v jazyku v akom ho jeho organizátori chcú organizovať. Tá logika je asi taká že čísla od 1 po 10 sa povinne píšu modrým perom okrem čísel 1 2 3 4 5 6 8 a 10. A keď niekto upozorní že a prečo by sa 7 nemohla aj fialovým perom tak dobre tak to zmeníme a dáme tam aj 7 sa nemusí písať modrým perom. A niekto príde s otázkou a prečo nie aj 9 komu vadí že 9 bola napísaná červeným tak dáme ďalšiu výnimku aj 9 dáme ako výnimku. Ale ja naozaj úprimne rozumiem prečo by si každý nemohol napísať akékoľvek číslo od 1 až po 10 aj iným ako modrým perom a prečo toto máme mať zakotvené v zákone. Dobre. Tak dáme ďalšiu výnimku. Aj deviatku dáme ako výnimku ale ja naozaj úprimne nerozumiem prečo by si každý nemohol napísať akékoľvek číslo od jedna po desať aj iným ako modrým perom a prečo toto máme mať zakotvené v zákone.

A teraz naozaj sa nechcem provokovať ale chcem sa úprimne spýtať či niekto vie povedať nejaké kultúrne podujatie ktoré by nutne muselo byť v slovenskom jazyku. Nehovorím o vysielaní v Slovenskej televízii o hraní v Slovenskom národnom divadle ale keď si ja chcem zorganizovať ako súkromná osoba ako občianske združenie ako firma kultúrne podujatie v akomkoľvek jazyku prečo by to komukoľvek malo vadiť ak to nebude v Slovenčine a kde bude problém keď niekto také zorganizuje že budeme mu vytýkať že to zorganizoval v inom ako štátnom jazyku. Logika tohto ustanovenia sa mi zdá chorá tak ako sa mi zdá chorá logika celého zákona o štátnom jazyku. Budem samozrejme hlasovať za návrh novely lebo prináša viaceré vylepšenia. Posúva tu situáciu správnym smerom ale napriek tomu budem za to hlasovať s vedomím že raz sa snáď dožijeme aj toho že budeme mať v parlamente väčšinu ktorá bude mať odvahu zrušiť celý tento chorý zákon. Ďakujem.

Ondrej Dostál k návrhu novely zákona o štátnom jazyku v NR SR /20.10.2010/

Zdroj: NR SR www.nrsr.sk

Zdroj: Prepis vystúpenia Ondreja Dostála v NR SR k návrhu novely zákona o štátnom jazyku zo dňa 20. októbra 2010 ktorý bol pôvodne zverejnený na webstránke NR SR tu.

Comments

Komentáre


Ondrej Dostál

Ondrej Dostál je sociológ, právnik a bývalý novinár. Od roku 2016 je poslancom Národnej rady SR, v tejto úlohe pôsobil aj v rokoch 2010 až 2012. Od roku 2009 je poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja. Je tiež poslancom miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto a poslancom mestského zastupiteľstva v Bratislave.Od apríla 2012 je predsedom OKS.