Vyzerá ako kačka chodí ako kačka kváka ako kačka je to kačka hovorí americká prípoviedka.
Vyzerá ako Fico chodí ako Fico kváka ako Fico je to Fico. O Ficovi sa toho už navravelo dosť. Hovorilo sa o slabom a silnom štáte o sociálnom cítení populizme a demagógii o marketingu národovectve a nacionalizme korupcii klamstvách a kradnutí o štvaní proti médiám správcovským spoločnostiam zahraničným investorom menšinám o jeho láske k Putinovmu Rusku Lukašenkovmu Bielorusku a ku Castrovej Kube. Takmer vôbec sa však nehovorí o tom čo je podstatou problému: o panstve politickej strany nad vládou práva a zákona.
Za Mečiara existovalo korupčné prepojenie politiky a podnikania a existovalo aj za Dzurindu. Mečiar šiel za rámec právneho štátu až do zrušenia referenda a neštítil sa ani smrti. Ani on však nedoviedol do takej systémovo rozvinutej podoby panstvo politickej strany nad celou spoločnosťou.
Fico povýšil politickú stranu nad štát a spoločnosť. Rozparceloval krajinu medzi jednotlivé vládne strany na vzduch pôdu dopravnú sieť. Regionálne ju rozkúskoval na eurofondové políčka. Na jednotlivých záhumienkoch nechal štyri roky bašovať Mečiara so Slotom a strážil ich len do tej miery aby mu to neškodilo. Kolektívnu stranícku korupciu povýšil na princíp ale v konečnom dôsledku sa ukázalo že len zakrýva individuálnu celkom osobnú korupciu zobchodovateľných flekov.
Lenže Fico šiel ešte ďalej. Panstvo politickej strany preniesol do verejnej správy súdnictva školstva a vedy do sociálnej oblasti zdravotníctva a kultúry. Politicky si sprivatizoval národ. To Slovensko ničí do kostnej drene. A treba to pomenovať rovno a adresne ináč naozaj nemá zmysel potiť si tričko.
Príbeh pezinskej skládky prekvalifikovanie Hedvigy Malinovej Ernesta Valka a Ladislava Reháka z obetí na vinníkov sú len vrcholkami ľadovca. Pezinská skládka má ľuďom povedať že proti stranícky skorumpovaným úradníkom a sudcom nemajú šancu na spravodlivosť. Kauza Valko&Rehák mala všetkým naznačiť že ľudia v slobodných povolaniach sú neslobodní. Prípad správcovských spoločností a kampaň proti zahraničným investorom zase to do akej miery sú závislé od vládnucich politických strán. Tlačový zákon učí novinárov že nie sú nezávislí lebo politické strany majú kedykoľvek voľný vstup na stránky ich novín. Svet Róberta Fica je v tomto ohľade zrkadlovým obrazom sveta Viktora Orbána. Ani jeden z nich nie je schopný riešiť reálne problémy svojej krajiny a vedú ju na smrteľnú špirálu gréckeho zadlžovania. Práve preto sú vo vzájomnom zovretí a Fico visí na šnúrkach Orbánových gatí rovnako ako Orbán na šnúrkach Ficových gatí.
Panstvo politických strán nad spoločnosťou pripomína chápadlá chobotnice. Nadobudlo mafiánsku povahu. Mafiánsky svet je však paradoxný a platí to aj pre svet podľa Fica. Robí zo štátnych úradníkov podnikateľov sudcov učiteľov vedcov rukojemníkov politických strán. Robí však zároveň rukojemníkov z politických strán. Fico sa stal rukojemníkom J&T ktorú síce podľa vlastných slov miluje ako koža nôž ale správa sa voči nej tak aby bola koza celá aj vlk sýty. Je rukojemníkom SPP ktorý zaňho ťahá gaštany z ohňa v čase energetickej krízy rukojemníkom ministrov štátnych tajomníkov a členov predstavenstiev s ktorými podpísal mefistofelovské pakty rukojemníkom akademikov od ktorých požaduje správy o budúcom zaručene nezaručenom rozkvete Slovenska dekanov fakúlt ktorí dodávajú falšované lekárske správy muzikantov a bavičov ktorí mu hudú do uška počas kampaní.
Svet podľa Fica vyzeral spočiatku fascinujúco. Až kým sa neukázalo aký je pustošivý. Môže mať rozličné pomenovania. Určujúca je však jeho zhubná podstata. Práve o to ide v týchto dňoch.
Článok bol uverejnený v týždenníku .týždeň dňa 7. júna 2010.
